Let your smile change the world... Don't let the world change
your smile
Nechaj svôj úsmev zmeniť svet. Nenechaj svet zmeniť Tvôj úsmev ;)

Rodina Maiden 21.epizoda

15. června 2010 v 23:57 | saya
Spali dlho... prebudili sa až vo veľkej osvetlenej miestnosti. Nika sa usmiala.
"Čo sa stále smeješ?" Opýtala sa jej Naťa.
"Máme tu byť. Aspoň si to tak myslím."
"Nechápem..." pokrčila obočie Naťa.
"Nevadí..." povedala Nika a postavila sa z postele. "... to je ako už všetko? Kde je ten chlap?"
"Už Vám chýbam?" Opýta sa muž a vojde do miestnosti. "Bez tých obrazov by si to nezvládla..." povedal a podišiel k Nike. Tá sa zamračila a pozrela mu do očí.
"Dvojnásobne nechápem." Zašepkala sama pre seba Naťa. Po chvíľke, v ktorej sa nič nedialo sa ozvala znova. "Už môžeme ísť, nie?"
"Samozrejme." Povedal muž, pozerajúc sa stále Nike do očí. Ukázal smerom k obrovským zlatým dverám. Naťa sa rozbehla k východu a dúfala, že ju Nika bude nasledovať. Muž uhol pohľadom a Nika sa rozbehla sa Naťou.
"Ty si strašná!" Povedala uštipačne Naťa.
"Ja viem..." zašepkala Nika a posledný krát pozrela do miestnosti a na muža. V rukách sa mu zjavil obraz a Nika spozornela. Bol na ňom interiér obrovského gotického domu. A v ňom malé dievčatko s rodičmi a malou dcérkou. Všetci boli mŕtvy. Muž sa usmial a pozrel na Niku. Ukázal jej ďalší. Na ňom mŕtve bábätko. Nika začala zrýchlene dýchať. Na ďalšom bol chlapec so slzami v očiach padajúci mŕtvy k zemi na ďalšom dom... a v ňom štyri mŕtve dievčatá a jeden chlapec. Nika poplašene pozrela na muža. Muž sa znova usmial...
"To nezastavíš! Už to začalo..." Dvere do zámku sa zavreli.
"Nie!" Zakričala Nika a snažila sa dvere otvoriť.
"Nika! Čo sa deje? Môžeme byť radi, že nás len tak pustil." Chytila jej Naťa ruky a snažila sa ju upokojiť.
Nika sa ale upokojiť nedala. Nemohla dlhšie čakať. Však všetkých na tých obrazoch poznala.
"Všetci zomrú..." zašepkala do vetra.
"Nika, zbláznila si sa? Čo si tam videla?" Opýtala sa vystrašene Naťa.
"Musíme ísť!"
"Kam? A načo?" Nechápala Naťa.
"Zachrániť Lilith." Nika sa Nati vytrhla s rúk a rozbehla sa smerom k Lilitinemu domu.
"Nika! Počkaj!" Zakričala Naťa, ale ona ju nepočúvala.
Naťa bežala rýchlejšie ako Nika, takže ju čoskoro dobehla.
"Nika! Čo to robíš?"
"Lilith sa niečo stane a nielen jej aj jej rodičom!" Povedala Nika.
"Ako to myslíš? Ako niečo také môžeš vedieť?"
"Proste viem!" Zakričala Nika. Nemohli sa zbytočne zdržiavať. "Ak môžem Lilith zachrániť spravím to!" Prikázala sama seba Nika a bežala ďalej. Naťa Nike verila a využila svojej rýchlosti, aby sa tam dostala čo najskôr. Vyskočila na strom a po nich šla ďalej...
Dostala sa k Lilitinemu domu. Hneď doň vbehla. Krv jej stuhla v žilách. Nika mala pravdu... Lilitiny rodičia a jej mladšia sestra boli mŕtvy. Lilith samotná ležala na zemi v kaluži krvi. Naťa si myslela, že aj ona už zomrela, ale Lilith sa postavila.
"Ty vrahyňa!" Vykríkla. Nate sa vhrnuli slzy do očí.
"Prečo ona..." zašepkala. Dievča sa zasmialo. Podišlo k Lilitinej sestričke a vytiahla z nej meč.
"Si úbohá, Lilith. Vlastne, vy všetci a pozrela na Naťu, ktorá nebola schopná pohybu. Videla ale ako sa snaží Lilith prebodnúť a rozbehla sa za ňou. Dievča sa hystericky zasmialo a Lilith prebodlo. Naťa k nej dobehla a objala ju.
"Už stačí. Prestaň!"
Nika vbehla do domu. Vydýchla a pozrela sa pred seba. Dych sa jej zastavil. Lilith padla mŕtva na zem a za ňou strojkyňa tohto pekla. Nika sa otočila a vybehla z domu.
"Nika!" Skríkla Naťa. Rozbehla sa za ňou. Dobehla ju a chytila za ruku.
"Neboj sa, to bude zasa dobré..." utešovala ju Naťa.
"To je moja veta Naťa! Toto sa už nespraví! Sú mŕtvy a ja som tomu mala zabrániť!" Kričala Nika.
"Nedá sa všetko čo chceš." Vravela jej pokojne Naťa. Nika sa otočila a sadla si na schody domu. Položila hlavu do dlaní.
"Prečo to spravila?" Opýtala sa Nika so slzami v očiach.
"Musí na to byť dôvod!"
"A aký? Je to vrahyňa!" Vykríkla Nika.
"Je to tvoja sestra! Musíš jej odpustiť!"
"Nemusím nič!" Zakričala Nika a postavila sa. "Idem domov. Ty si s ňou rob čo chceš..." povedala a rozišla sa smerom do domu Rodiny Maiden. Naťa si vzdychla a vošla do domu. Bolestne privrela viečka k sebe. Nechcela sa pozerať na tú katastrofu. Vzala biele plachty a poprikrývala mŕtvoly. Potom prešla k Adele a vzala ju do náručia.
Nika prišla naštvaná do domu. Treskla dverami a všimla si ako sa všetci dohadujú, kde budú hľadať Aďu a Naťu.
"To Vám už nepomôže..." poznamenala a vybehla hore schodmi. Všetci sa zarazene ostali na ňu pozerať. Tomáš sa za ňou rozbehol. Prišiel k jej dverám a potichu zaklopal. Nič sa neozývalo, tak vzal za kľučku a otvoril. Poobzeral sa na rozhádzané veci okolo a potom na Niku stojacu pri okne.
"Dvere sú na to aby sa zaklopalo." Zašepkala a stále sa pozerala do okna.
"Klopal som..." zašepkal Tomáš a pomaly kráčal k Nike.
"Ja som ťa ale nepozvala ďalej."
"Čo sa stalo? A kde je Naťa s Aďou?" Opýtal sa Tomáš.
"Mali ste ich hľadať, nie? A keby ste Adelu našli, nemuselo sa to vôbec stať..." Nika privrela viečka.
"Čo sa stalo?" Opýtal sa potichu Tomáš, ale započul zvuky zdola. Otočil sa, pozrel znova na Niku. Ani sa nepohla. Nechal ju tam stáť samú a pozrel zo schodiska na prichádzajúcu Naťu a Aďu v jej náručí. Zbehol schodmi rovno k nim.
"Čo sa preboha stalo?" Opýtal sa vystrašene Tomáš a pomáhal Nate uložiť Aďu na gauč.
"Neviem presne..." odpovedala Naťa potichu.
"Ako to myslíš?" Naliehal Tomáš.
"Zabila Lilith a jej rodinu." Vydýchla Naťa.
"Čože?" Michal sa postavil a zostal ohromene pozerať dopredu.
"Neviem ako sa to mohlo stať. Nika to vedela, lebo sa ju snažila zastaviť... ale nestihli sme to." Pozrela smutne na Michala.
"Moja malá sestrička..." zašepkal. Naťa sa postavila a Michala objala. Jemu sa z očí pustili slzy. Objal Naťu a potichu plakal na jej ramene. Nika to celé sledovala zo schodiska. Mala ruky v päsť. Udrela do dreveného zábradlia a otočila sa späť do svojej izby. Zabuchla za sebou dvere. Podišla k nočnému stolíku. Vzala lampu do ruky a celou silou ju hodila do steny. Dala hlavu do dlaní a sadla si na posteľ.
"Nemohla za to..." ozvalo sa za ňou.
"Čože?" Nika sa vyľakane obzrela. "Shiki, čo tu robíš? Nemal by si chrániť svoju paní? Alebo skôr jej nedovoliť páchať takéto zlo!" Oborila sa na neho Nika.
"O to sa práve snažím." Povedal Shiki pokojne.
"Ona sa o seba vie postarať. Ako vidíš, zabíjať sa už naučila." Povedala Nika a chcela odísť.
"Počkaj!" Zakričal za ňou Shiki.
"Čo je?" Opýtala sa Nika a otočila sa k nemu.
"Ona za to nemôže."
"Chápem, že ju chceš obrániť, ale toto sa odpustiť nedá! Lilith to neoživí a ani jej rodinu. Michal a všetci trpia kôli nej! A žiadny mesiac ju neospravedlňuje!" Zakričala a otvorila si dvere k odchodu.
"Keby si ty videla Ayinu a Mayinu krv, tiež by si sa správala takto." Povedal Shiki potichu. Nika sa zarazila.
"Oni?" Vydala zo seba. Shiki prikývol. "A kde si bol ty?"
"Uväznila ma... teraz som sa odtiaľ len dostal."

"Lilith!!!" Domom sa ozval Adin krik. Nika sa ešte raz pozrela na Shikiho.
"Mala som tomu zabrániť..." povedala.
"Nemala si ako..." usmial sa povzbudivo Shiki.
"Práveže mala..." dopovedala Nika, nedovolila Shikimu položiť ďalšiu otázku a odišla. Jej kroky viedli do sestrinej izby.

"To nie je možné! To nie som ja!" Kričala zúfalo Aďa. Naťa sa ju snažila upokojiť, ale nedalo sa to. Myslela si, že Aďa sa úplne zbláznila. Nepomáhali ani Corinine lieky. Nič. "Som obyčajná vrahyňa! Všetci ma nenávidia!" Vravela stále dookola. Začala sa kolísať a strašne plakať. "Kde je Nika?" Opýtala sa zo slzami v očiach. Naťa chcela niečo odpovedať, ale všimla si nebadateľný úsmev na Adelinej tvári. Otočila sa a všimla si Niku opretú o zárubňu dverí. Nika podišla k Adi, sadla si na posteľ a pohladila ju po vlasoch.
"Nejanči stále! Dobre vieš, že tu nikto neumiera na viac ako pár dní." Povedala Nika a usmiala sa. Naťa nechápala. "Mimochodom, za to nemôžeš, ale Maya a Aya.
"Čo?" Udivene sa Naťa pozrela na Niku. Nika prikývla a hrane sa na obe usmiala. Stále má čas zachrániť aspoň niekoho...
Trvalo dva dni, kým sa Naťa a Aďa zotavili zo zranení. Rozhodli sa preto ísť domov. Nika sa zľakla.
"Nemôžem ísť domov!" Povedala Nati.
"Prečo?" Opýtala sa jej Naťa.
"No... lebo..." vykrúcala sa Nika. Povedať jej o obrazoch by bolo čudné, ale ak pôjde do ľudského sveta, všetko jej vymažú a ona si to nebude pamätať. To si nemôže dovoliť.
"No tak prepáč, ale keď mi to nechceš povedať, tak potom..."
"Pamätáš si ten obraz v zámku z veľkým pavúkom a jeho deťmi? Potom sa za nami objavil. V tej jame som videla obraz s východom, aj keď si ho našla skôr, a potom obraz Senriho otca, ako na nás útočí. Po druhej skúške v tej veľkej miestnosti pred labyrintom som videla obraz dverí postriekaných krvou. Preto som vedela kadiaľ ísť, vždy mi pomohli tie obrazy." Povedala rýchlo Nika.
"Ale veď už je po tej skúške." Skočila jej do reči Naťa.
"Síce áno, ale podľa mňa tá skúška na niečo bola."
"A načo?" Naliehala Naťa.
"Na to aby sme rodinu Maiden a aj seba zachránili."
"Čo tým myslíš?"
"Keď sme odchádzali zo zámku, ten muž mi ukázal ďalšie obrazy..." Nika sa nachvíľu odmlčala a pozrela na Michala, ako odprevádza Aďu.
"Čo na nich bolo?" Opýtala sa Naťa nedočkavo.
"Smrť!... Smrť nás všetkých... prvá šla Lilith na ďalšom bolo malé bábätko."
"Aké?"
"Naša teta... malá dvojročná Valika... na ďalšom bol chalan. Myslím si, že to bol Michal a ďalej dom... a my... mŕtve..." povedala Nika potichu, sklopila pohľad.
"To sú blbosti Nika." Zamračila sa Naťa.
"Všetko sa doteraz stalo. Mám dosť dôkazov na to, aby som vedela, že to blbosti nie sú!" Zvýšila hlas Nika.
"Tak čo ideme robiť?"
"Ja nič... ty!"
"Ja? Hrabe ti?"
"Ja to v hlave mať nebudem! A aspoň to vieš... spolieham na teba Naťa." Nika sa otočila a prešla portálom do ľudského sveta. Naťa ostala zarazene stáť.
"Deje sa niečo?" Opýtal sa Michal, ktorý stál za ňou.
"Nie nič... aspoň zatiaľ..."

V svete ľudí si nikto nič nepamätal. Len Naťa. Nemohla ani spávať po tom, čo jej Nika povedala. Prečo sa to malo stať nevedel nikto.
Bola noc a Nika s Aďou spokojne spali bez svojich spomienok z magického sveta. Napodiv dnes mala Nika bezsennú noc, ale Aďu stále trápil jeden hlas.
"Pomôž mi, prosím..." stále dookola sa jej opakovalo v hlave celé dni aj noci. Nikto si to ale nevšimol. Aďa si myslela, že jej dokonca preskakuje. Sadla za počítač a ako obyčajne šla na pokec. Otvorila svoje pošty. Mala 60 rp od Lilith...
"Pomôž mi!" Aďa sa strašne zľakla. Rýchlo sa postavila a bežala do kúpeľne opláchnuť sa studenou vodou. Pozrela do zrkadla a v ňom miesto seba videla Lilitinu krvavú tvár.
"Pomôž mi!" Zakričala na Aďu a ona spadla. Bola sama doma a strašne sa bála.
"Čo sa to so mnou deje?" Pýtala sa sama seba. Znova si sadla za počítač a odpísala Lilith...
"Ako?" Lilith nebola prihlásená, tak odpoveď ani nečakala. Rozhodla samú seba odhlásiť, ale v tom je prišla rýchla pošta... Lilith...
Ale ona nebola stále prihlásená. Aďa sa zľakla, ale čo iné ako jej odpísať mala robiť. Lilith o ničom inom nepísala, len nech jej Aďa pomôže, že Naťa pozná spôsob, ako ju oživiť. Aďa naliehala na Naťu, ale Naťa vedela, čo sa stalo. Vedela, že Lilith túži po pomste. Nedovolila Adi jej pomôcť, ale Lilith sa nevzdávala. Našla si spôsob, ako sa dostať do sveta ľudí, aj keď ona sama bola duch. Prevteliť sa do iného človeka...

Nika bola vonku s Tomášom a Naťou. Dobre sa zabávali. Keď prišiel čas ísť Nika sa rozlúčila a šla domov. Vošla do kuchyne a všimla si Aďu sedieť skrčenú na zemi a plakať. Nika k nej pribehla.
"Čo sa deje, Aďka?" Nika ju objala.
"Neviem čo sa so mnou deje, Nika." Povedala plačlivo Aďa a pritisla sa k Nike.
"Neboj všetko bude v poriadku... každí musí zaplatiť za svoje chyby!" Zašepkala Nika a hladila Aďu po vlasoch.
"Čože?" Nechápavo sa Aďa pozrela na Niku. Oblečenie, ruky, tvár... celá bola od krvi. Aďa sa jej z náručia vytrhla a cúvla. "Kto si?" Opýtala sa Aďa.
"Čo sa deje? Bojíš sa malého dievčatka, ktoré si bezcitne zabila?" Aďa mala čoraz nechápavejší výraz v tvári. "Hnusná vrahyňa!" Vykríkla na Aďu a vypľula na ňu krv. Aďa vystrašene vykríkla. Nikyne zelené oči sa menili na čierne. Takisto aj vlasy, nechty sa jej predlžovali. Rýchlo sa dostala k Adi a chytila ju za ruky.
"Zabijem ťa! Ale ešte skôr budeš trpieť. Tak ako som trpela ja! Keď si mi zabila rodinu pred mojimi očami." Silno jej držala ruky, až Adi pomaly začali praskať kosti. Lilith v Nikynom tele sa jej pozrela do očí a usmiala sa na ňu. Z úst jej vytiekla ďalšia krv.
"Ako si myslíš, že chutí mäsko malej Valiky?"
"To nesmieš! Je ešte malinká!" Vykríkla Aďa.
"Aj ja som bola! A moja sestrička tiež!" Keď je reč o sestrách... Ty tú svoju nepotrebuješ!" Pustila jej ruky a Aďa sa vyľakala. Lilith otvorila zásuvku s nožmi a jeden vytiahla. "Čo ty na to?" Usmiala sa a priložila si ho k hrudi.
"Nie!" Zakričala Aďa a rozbehla sa zachrániť si sestru.
"Budeš trpieť tak, ako som trpela ja!" Zašepkala Lilith a chcela zabodnúť, ale nôž už neovládala. Pozrela pred seba a na chalana, čo je nôž zadržal. "Michal? Čo to robíš?"
"Prepáč sestrička... ale ľuďom ubližovať nebudeš." Povedal Michal a vytrhol jej nôž z rúk.
"Ale ona..." ukázala zmätene na Aďu. Michal na Lilith smutne pozrel. Zavrel oči a rukami urobil pečať na uväznenie duší v ich svete.
"Prepáč..." zašepkal naposledy a pečať Lilith uväznila vo svete duší, navždy. Lilitina duša opustila Nikyne telo a padla na zem. Aďa sa usmiala. Milovala Michala a záchrana od neho bola pre ňu niečím výnimočným. Pribehla k Michalovi a objala ho. Ten ale nejavil záujem. Prišiel k Nike, vzal ju do náručia a odniesol ju do ich izby. Stále bola od krvi. Odhrnul jej vlasy z očí a zahľadel sa na ňu. Miloval Niku, nie Aďu, ale to sa nikto nemôže dozvedieť. Aďa k nemu prišla a chcela ho pobozkať.
"Prepáč Aďa, ale musím ísť." Povedal Michal a zmizol. Aďa zostala zarazene stáť. Nemohla tomu uveriť. Však on ju vôbec nemá rád. Sadla si na zem a znova sa rozplakala. Nika sa pomaly prebrala. Otvorila oči a poplašene sa poobzerala.
"Prisahala by som, že som bola s Naťou a Tomášom a to sa mi len snívalo?" Zasmiala sa Nika. Pozrela vedľa seba a všimla si Aďu.
"Čo je zlatko?" Sadla si k nej a chcela ju objať, ale všimla si krv. "Bože, to čo sa mi stalo?" Pýtala sa. Aďa ale na žiadnu otázku neodpovedala.
"Michal ma neľúbi..." zavzlykala Aďa a objala zakrvavenú Niku. Nika sa zasekla.
"Čože, Však..."
"Všetko to boli len klamstvá!" Skríkla Aďa a utiekla z domu. Nika ju chcela dobehnúť, ale v takomto stave na ulicu vybehnúť nemohla. Rýchlo zo seba vyzliekla krvavé oblečenie a vliezla do sprchy. Mala obrovskú zlosť na Michala. Ju samú ubezpečoval, že má Aďu rád, ale to nie je láska. Sama mu naletela. Aďa sa síce domov vrátila, ale vôbec nerozprávala. Nejedla, nepila a ani nespala. Nikyna zlosť na Michala rástla. A z Adi sa stávala troska. Už jej nič nepomáhalo. Nika to už nevydržala a vyhľadala Michala. Odvtedy, ako ju zachránil s Aďou nebol. Prišla k Nati.
"Kde je Michal?" Opýtala sa zlostne.
"Aj ja ťa rada vidím Nika... načo ti to je?" Zarazene sa jej Naťa pýtala.
"Potrebujem sa s ním rozprávať!" Naťa sa pozrela na svoj balkón. Stál tam Michal. Bál sa, čo bude nasledovať, ak sa Nike ukáže na oči. Zúfalo pozrel na Naťu a tá pochopila. Nika si ale Natineho pohľadu všimla a otočila sa. "Tu si..." zašepkala. Kráčala k nemu a vlepila mu facku. "Ty úbožiak!" Vyprskla na neho.
"Nika ja..." Snažil sa jej to Michal vysvetliť, ale Nika mu nedala šancu.
"Je jedno čo budeš vravieť! Moja sestra už nebude ako pred tým. To vysmiate malé dievčatko, lebo ty si ju zničil! Zničíš všetko, čoho sa len dotkneš! S každým si sa len zahrával. Zahrával si sa z jej citmi, ale aj so mnou!" Kričala po ňom Nika. Michal mal nemo otvorené ústa a pozeral Nike bezmocne do očí. Neuhol pohľadom a to Niku dráždilo ešte viac.
"Nika prestaň!" Naťa sa ju snažila zastaviť. Na niečo sa jej to začínalo podobať. Ak hneď neskončí, vyplní sa predtucha tretieho obrazu.
"Nie! Už nie! Všetkých si nás oklamal! Aj mňa! Tvoje keci ma už nezaujímajú, chudák jeden! Nikdy ťa už nechcem vidieť! NENÁVIDÍM ŤA!!!" Zakričala z plných pľúc. S nenávisťou v očiach sa na neho pozrela, otočila sa na päte a odišla. Nevedela, čo týmto spáchala. Naťa sa ju ani nesnažila zastaviť. Nemalo to už cenu. Toto bol koniec. Michal ešte asi minútu pozeral pred seba. Nechcel uveriť svojim ušiam. Toto nemôže byť realita. Srdce sa mu práve rozpadlo na milión kúskov. Zdvihol pohľad k Nati a tá mohla z jeho očí čítať.
"Michal, nie!" Zakričala. Ruka smerovala k nemu, aby ho zastavila. Ale stretla sa len s prázdnom v miestnosti. "Cora!" Zakričala. Obklopila ju hmla a z nej sa vynorila Corina.
"Čo sa deje?" Opýtala sa znudene.
"Michal sa chce zabiť!"
"Čo? Prečo?" Vytrhla sa z tranzu.
"Kôli Nike..." Cora si povzdychla a urobila portál do magického sveta. Hneď ako ním Naťa prešla rozbehla sa za radou starších. Jedine k nej musel Michal ísť, aby ho neskôr nikto nemohol oživiť...
"Ale prečo?" Opýtal sa starší Michala.
"Preto!" Vykríkol podráždene. "Jednoducho už nechcem žiť... načo?"
"Tak dobre. Prečo nie? Aspoň nám to uľahčíš." Obyčajne by sa Michal o to zaujímal, ale teraz mu to bolo jedno. Chcel to mať už za sebou. Jeden zo starším zostúpil zo svojho trónu a pristúpil k Michalovi. Michal vydýchol a zavrel oči, z ktorých sa mu pustili slzy. V ruke staršieho sa sústredila energia a ňou sa dotkol Michalovho čela. Okamžite to z neho vysalo všetken život.
Naťa vbehla do miestnosti.
"Nie! Michal!" Pribehla k nemu. Ale už mu nemohla pomôcť. Zúrivo pozrela na staršieho.
"Sám to chcel." Povedal, usmial sa a znova sa vrátil na svoje miesto.
"Nikdy nerobíte čo chceme. Tak prečo teraz?" Začala Naťa plakať.
"O to sa nestaraj. Staraj sa radšej o tých, čo sú živý."
"Čo zasa?" Znechutene sa Naťa opýtala.
"Zahráme sa... s tebou, Nikolou, Adelou a Tomášom. Koľko toho zvládnete."
"So mnou sa nikto hrať nebude!" Zakričala Naťa. Do miestnosti pribehla Corina a Josuom. Poplašene pozreli na mŕtveho Michala. Corine vbehli slzy do očí a rozbehla sa za bratom. Hneď použila svoju techniku a chcela ho vyliečiť.
"Dobre vieš, že jemu už nepomôžeš." Zasmial sa starší.
"Vy svine!" Vyprskol Josua a vzal telo Michala do náručia.
"Neboj sa.... pôjdeš za ním... čoskoro." Naťa začala chápať. Nikoho iného to ale nezaujímalo. Vedela, že tu nijako nepomôže a tak sa vrátila do sveta ľudí.
Bola noc a Nika spala. Nevedela čo sa stalo Michalovi. Nevedela nič ani o obrazoch. Ale tie ju prenasledovali stále. V jej nočnej more sa stále ukazovali posledne dva obrazy. Až nakoniec obraz s chlapcom zhorel. Nika sa strhla zo sna. Poobzerala sa okolo. Pomaly sa upokojila. Zaspať sa jej už ale nepodarilo.
Naťa prišla k sebe domov. Pred domom ju už čakala Peťa. Cítila niečo zlé. Ešte predtým, ako k nej dostala mala Naťa závrat.
"Josua je mŕtvy..." povedala potichu.
"Bože..." zašepkala Peťa.
"Nechcel žiť bez Michala." Sadla si skleslo na schody a dala hlavu do dlaní. "Všetko sa rúti..."

Týždeň bol už Michal mŕtvy... a nie len on. Všetci boli skleslí a čakali, kto bude ďalší. Nikto sa z nikým nebavil. Nika bola naštvaná sama na seba, že vlastne ona môže za Michalovu smrť, číže aj Josuovi a všetkých ostatných. Stále si to nemohla vypustiť z hlavy a ani jej sny. Aj keď si to vyčítala Nika, celú vinu na seba zvaľovala Naťa. Nebol deň kedy by neplakala.
"Mala som vyraziť skôr!" Kričala na seba v zrkadle. Stále v kútiku duše dúfala, že sa niekde objavy živý a zdravý. Ale to sa nedialo. Nikto už nedúfal...

Tomáš a Nika šli spolu zo školy. Ako obyčajne spolu vždy zabudli na problémy a výborne sa bavili. Stretli ale Naťu a Peťu. Nikto nevedel presne prečo to tak bolo, ale Tomáš a Naťa sa nemohli v poslednom čase zniesť. Nikomu tiež nebolo po vôli, aby sa Nika s Tomášom stretávala a Nika to dobre vedela. Trocha neisto pozrela na Tomáša, ale ten sa na ňu len usmial.
"Pohodička." Povedal a kráčal k nim. "Čavte..." pozdravil ich Tomáš. Naťa a Peťa pozdrav opätovali. Chvíľku sa len tak rozprávali. Každí ale cítil napätosť situácie. Naťa sa žiarivo usmiala za Tomáša a začala mávať. Všetci sa otočili a videli Aďu ako k nim kráča.
"Čavko..." pozdravila a Nike sa to zdalo už priveľa.
"Poďme niekam inam, nie?" Navrhla všetkým.
"A kam?" Opýtala sa Naťa.
"Hocikde, len tu nestojme ako trúby." Tomáš sa zasmial a vybral sa dole schodmi Nika tiež a za ňou už všetci. Šli okolo Maxima. Peťa si niečo všimla a buchla do Nati. Nika sa rozprávala s Tomášom a ich si nevšímali. Aďa sa pridala k Peti a Nati, pri sledovaní výkladného skla. Nika sa zastavila a pozrela za seba.
"To zasa nejaká blúzka..." zasmial sa Tomáš. Nika tiež a pribehla k nim. Tomáš ju nasledoval a až keď boli pred sklom všetci, začalo sa naň písať krvou.
"Pomôžte mi!" Všetci sa vyľakali a hneď sa obzerali okolo. Nikto okrem nich to ale nevidel.
"Zasa Lilith?" Opýtala sa vystrašene Aďa.
"Sotva..." poznamenala Peťa.
"Tak čo to je?" Opýtal sa Tomáš a dotkol sa písmen. Ukazováčik si priblížil k nosu. Bola na ňom naozajstná krv. "Bleee..." poznamenal a utrel si prst do nohavíc. Nika a Naťa sa na seba usmiali.
"Ani po smrti nedá pokoj." Povedala uštipačne Naťa.
"Mohol nás na to inak upozorniť..." povedala Nika.
"Eeee... som tu jediná, čo nič nechápe?" Opýtala sa Aďa a zamávala rukami na dôkaz, že je ešte na mieste.
"Nie, sme dvaja." Ozval sa Tomáš.
"Je to Michal..." usmiala sa Naťa.
"Ten? Čo s ním?" Tváril sa Tomáš, že nič nechápe. Nemieni si kôli Michalovi robiť ďalšie problémy... Už vtedy všetci vedeli, že toto bude problém....
Naťa prišla domov a začala rozmýšľať ako sa spojí z Michalom. Musí jej povedať, ako ho teda oživia. Rozhodla sa preto na spojenie z jeho dušou. Urobila si v izbe pohodlie do kruhu si dala pár vankúšov a sviece. Tie zapálila a sústredila sa na Michala. Keby to nechcel on sám, nemá šancu sa s ním spojiť. Po chvíľke jej prišlo zle a odpadla. Zobudila sa a nachádzala sa v tmavej miestnosti. Nebolo nič vidieť.
"No konečne." Ozvalo sa, ale nikoho nevidela.
"Michal?" Opýtala sa radšej Naťa.
"A kto? Tvoja susedka?" Vyprskol Michal.
"Keby si bol ona, vykašlala by som sa na teba!" Povedala Naťa a prekrížila si ruky na prsiach. "Mohla som tušiť, že budeš na nejakom takomto mieste." Poznamenala Naťa a poobzerala sa. Nič iné nevidela, len tmu.
"Vidíš kde ste ma dostali?" Zasmial sa Michal.
"My? Však ty si sa zabil?" Vybehla po ňom Naťa.
"Dobre, teraz nie je čas. Musíš ma odtiaľto dostať!"
"Ja nemusím nič! Ako hovorí Nika!" Ohrnula nos Naťa.
"Ozaj Nika. Ešte stále sa na mňa tak hnevá?" Opýtal sa smutne Michal.
"Hey..." povedala Naťa. Chvíľku bolo ticho. "... ale rozhodne nie toľko, ako predtým." Dodala.
"Čiže poriadne..."
"Ale nestresuj..." mávla nad tým rukou Naťa. "... však vieš, že Nika sa na nikoho nedokáže dlho hnevať."
"No, viem, ale bez nej ma neoživíte." Povedal skleslo Michal. Naťa to započula.
"Spraví to..." povedala.
"Ako to vieš?" Opýtal sa Michal.
"Proste viem...ver jej" uistila ho. "A teraz mi povedz, čo máme robiť."
"No... musíte nájsť nejaký opustený dom a v ňom spraviť rituál na oživenie blízkeho." Povedal Michal rýchlo.
"A kto tam má byť?"
"Ty, Nika, Peťa, Aďa a Tomáš..." Naťa sa zarazila. "Deje sa niečo?" Opýtal sa jej keď dlhšie neodpovedala.
"Nie nič. Super. To bude hračka." Povedala. "Už musím ísť. Maj sa zatiaľ" Pozdravila ho a opustila tmavú miestnosť. Doma sa zobudila a všetko hneď upratala, aby si nikto nič nevšimol. Rozmýšľala ako donútiť Niku a Tomáša, aby robili rituál.

Hneď ráno, ako sa všetci stretli povedala Naťa, ako majú Michala oživiť. Aďa a Peťa hneď súhlasili. A potom sa Naťa pozrela na Niku. Nika chvíľu pozerala pred seba a potom na Naťu.
Fajn..." povedala a odišla. Naťa aj ostaný boli šťastní, že tam nakoniec pôjde, ale Akosi sa to celé ešte Nate nezdalo. Zostávalo presvedčiť Tomáša.

Naťa sa s ním po škole stretla.

"Tomáš, počkaj!" Kričala na neho Naťa.
"Čo je?" Vyprskol na ňu zúrivo.
"Čo sa stalo?" Opýtala sa Naťa.
"Ak ideš kôli tomu blbému rituálu, ani sa neobťažuj. Nikam nepôjdem! A bodka!" Naťa ostala ako obarená. "Vravel som, že kôli Michalovi si nebudem robiť problémy a teraz som sa pohádal s Nikou. Kôli nemu! Tak odpáľ!" Zakričal ostro. Naťa vedela, že nemá šancu. Keď neuspela Nika ona určite nie.
"A kde je?"
"Neviem!" Odpovedal Tomáš a odišiel.
"Nevieš?" Opýtala sa ho, ale on to už nepočul.
Skleslo prišla na autobusovú stanicu. Stála tam Aďa a Peťou.
"Tak ako?" Opýtala sa Aďa nedočkavo.
"Nepôjde... že sa pohádal s Nikou."
"A ona je kde?" Naťa pokrčila ramenami. Aďa jej zavolal, ale Nika nedvíhala.
"A bez neho ten rituál nepôjde?" Prerušila Peťa ticho.
"Neviem... treba vyskúšať." Povedala Naťa a znova sa pokúšala volať Nike. Nedovolali sa a preto sa Aďa ponáhľala domov. Nika bola vonku a sedela na hojdačke taká, ako prišla. Aďa si k nej sadla a objala ju. Pomohla jej prísť do izby a vyzliecť sa.
"Dokelu prečo je každí takí ignorant?" Povedala prvú vetu.
"Ale nie je..." uistila ju Aďa.
"Je! A hlavne Tomáš! Parchant jeden ignorantský! Ako som sa s ním mohla baviť?" Pozrela na Aďu.
"Máš ho rada... preto." Odpovedala jej.
"Nie! Neznášam ho!"
"Máš ho rada, inak by si sa takto netrápila."
"Netrápim sa! Je mi ukradnutý!" Rozhodne povedala Nika a sadla za počítač. Napísala mu pekne odporný e-mail, kde mu vyliala všetky svoje pocity. Bola naštvaná viac ako inokedy. Nemienila sa tým ale už dlhšie trápiť...
Večer si šla ľahnúť neskoro. Bola veľmi unavená a preto rýchlo zaspala. Zasa sa jej snívalo obrazoch. Teraz ale už aj o dome. Strašidelnom, veľkom dome, kde hneď pri vstupe všetci zomreli. Všade bola krv a Nika sa zo snu zobudila. Celá spotená sa posadila a zahľadela sa na mesiac. Otočila sa a pohľad sa jej stretol s Michalovým. Strašne sa preľakla. Michal jej dal ruku na ústa a a ukazováčik si dal pres ústa.
"Nechceš predsa zobudiť Aďu... tá by ma vykopla cez zatvorené okno..." usmial sa. Nika mu dala ruku dole.
"Ako sa opovažuješ sem prísť? Po tom všetkom?" Opýtala sa zlostne.
"Lebo si mi chýbala." Povedal Michal nevinne.
"Na to ti neskočím... ty sa mi snívaš!" Pokrútila hlavou Nika a chcela sa štipnúť aby zistila či je to len sen. Michal jej ruky zadržal.
"Radšej si mysli, že je to sen... budem rád. Len som chcel povedať, že ti verím a že všetko čo som ti povedal, ako ťa mám veľmi rád bola pravda..." povedal úprimne a zahľadel sa Nike do očí. Nika len videla ako sa v svetle mesiaca ligocú. Usmiala sa.
"Neboj... zachránim ťa. Ešte ti musím nakopať zadok." Poznamenala. Michal sa zasmial a zatlačil na Niku, aby si ľahla. Naklonil sa k nej a dal jej pusu na čelo.
"Ja ti verím..." zašepkal a zmizol...
Hneď ráno sa Nika prebudila a zavolala Nati, aby prišla do Dlhej.
"Ide sa hľadať dom!" Povedala Adi a chystala sa na dobrodružnú výpravu...


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama