Let your smile change the world... Don't let the world change
your smile
Nechaj svôj úsmev zmeniť svet. Nenechaj svet zmeniť Tvôj úsmev ;)

Rodina Maiden 8. epizoda

8. května 2010 v 11:41 | Nata-saya
Dvere sa jej nedali vôbec otvoriť. Kričala, búchala, ale nikto ju nepočul...
"Pomôžte mi!" Nikto sa neozýval. Bola noc a všetci spali...Naťa sa otočila na chlapca.
"Čo odo mňa chceš? Čo som ti spravila?" Pýtala sa ho zúfalo.
"Zničila si mi život!" Vyprskol na ňu.
"Ako? Kto si?"
"Som syn rodiny démonov, ktorých si ty, Nikola a Adela zabili!" Chlapec skoro kričal.
"Prepáč, ja som nevedela, že majú aj syna..."
"Nie!!! Zomrieš a za tebou pôjdu Nikola s Adelou!"
"To ti nedovolím!" Kričala Natália po zrkadle, v ktorom bol stále ten chlapec. "Vezmi si môj život, ale ich nechal tak!"
"Vezmem si život, Vás všetkých!" Zasmial sa chlapec nad jej naivitou.
"To sa nikdy nestane!" Zakričala Naťa a rozbila zrkadlo. Celú ruku mala krvavú. Zrkadlo bolo roztrieštené na milión kúskov, ale v tých väčších sa stále odrážal chlapcov odraz.
"Ja si po Vás prídem. Čoskoro!" Povedalo tých milión kúskov zrkadla úplne naraz...

Vtom sa za dverami objavila Nika...
"Čo sa tu stalo?" Pýtala sa zhrozene a pozerala sa na spúšť v kúpeľni...
"Nič. Len som sa porezala, trochu..."
"Trochu? Trochu??? Ty krvácaš! Ošetrím ti to!" Rozbehla sa k Natálií.

"Nie! To netreba. Som v poriadku!" Nika ale razantne pokrútila hlavou a zobrala si Natinu ruku a začala ju ošetrovať. Ešte ju obviazala obväzom, čo našla v skrinke pod umývadlom a ruka bola v poriadku...
Naťa bola naozaj nervózna. Rozmýšľala nad tým, čo jej povedal ten chlapec...Nika si to hneď všimla...
"Si v poriadku?" Spýtala sa jej.
"Jasné...Som v pohode." Odpovedala Natália s úsmevom. "Len som sa nad niečím trochu zamyslela." Dodala.
"Aha...tak poďme spať." Povedala Nika a tiež sa na Naťu usmiala.
"Dobre..."
Obe sa pobrali späť do izieb...
Natália ale dlho nespala. Zobudila sa na strašný sen, v ktorom zomreli pre ňu, tí najdôležitejší. Nika, Tomáš a Aďa...Nemohla preto čakať, kým sa ten chlapec znova objaví a ublíži jej priateľom. Rozhodla sa ho vyhľadať a navždy to s ním skončiť!
Pomaly sa vykradla z izby...Keď prechádzala okolo kuchyne, všimol si ju Tomáš, ktorý sa bol napiť...Bol zvedavý, kam sa tak neskoro v noci Naťa vyberá a rozhodol sa ísť za ňou...

Naťa moc dobre vedela, kde má chlapca hľadať. V dome, kde zabila jeho rodičov...
Tomáš ju prenasledoval a všimol si, kam Naťa vchádza. Vedel, že je to nebezpečné a chcel jej to prekaziť. Bolo však už neskoro...Naťa už do domu vošla...O chvíľu počul len Natáliin krik, vychádzajúci z vnútra. Rozbehol sa tam, vošiel dnu. Videl, ako Naťa leží na zemi a všade okolo nej bola krv...Pribehol k nej a keď Naťa otvorila oči a videla nad sebou Tomáša, strašne sa zľakla. Bála sa, že aj jemu môže démon ublížiť.
"Choď preč!" Vykríkla.
"Nie! Potrebuješ pomôcť! Nikam neodídem!" Odpovedal Tomáš so zúfalstvom v hlase.
"Som v poriadku...Choď preč!" Snažila sa ho Naťa odohnať.
Chlapec sa k nim približoval. Naťa sa začala strašne o Tomáša báť...povedala preto...
"Odíď Tomáš! Ja ťa nepotrebujem!" Naťu jej slová strašne boleli, ale musela to urobiť, ak chcela Tomáša zachrániť. On zostal zarazený a nemo pozeral na Naťu...
Bolo už ale neskoro. Naťa len uvidela ako sa Tomášovi z kútikov pier prelieva červená tekutina...Chlapec za ním sa drzo usmial a vytiahol z Tomáša svoj meč. Ten bezvládne spadol na zem vedľa Nati...Jej sa do očí nahrnuli slzy...
"Tomáš!!!" Postavila sa, a aj napriek svojím zraneniam, dobehla k Tomášovi.
"Si v poriadku?" Opýtala sa ho. Tomáš len jemne prikývol a usmial sa...
Naťa sa tiež usmiala, keď zistila, že jeho zranenia nie sú až také vážne...
Chlapec za nimi sa rozosmial...
"Nemal som žiadny dôvod ti ublížiť, ale nemal si sa mi pripliesť do cesty! Za to budeš pykať!" Povedal...
"Drž hubu!" Zakričala po ňom Natália. "Nedovolím ti mu ublížiť!" Postavila sa a rozbehla sa smerom k chlapcovi. Chcela ho prebodnúť, ale to sa jej nepodarilo. Chlapec bol rýchlejší a prebodol Naťu všetkým sklom v dome. Naťa sa neudržala na nohách a spadla na zem...
Domom sa ozval rachot...Vbehla doň Nikola...Bolo jej čudné, kde tí dvaja zmizli. Jediné miesto, kde by Naťa mohla ísť bolo toto...
"Naťa! Tomáš!" Vykríkla ich mená, keď zbadala, čo sa deje. Pribehla k Tomášovi a hneď sa pýtala ako mu je...
"Som v poriadku. Choď za Naťou, ona je na tom horšie! Pomôž jej!" Povedal rýchlo Tomáš a tiež sa snažil postaviť...Nika prikývla a rozbehla sa za svojou kamarátkou...
Dobehla k nej a ona už pomaly zatvárala oči...
"Nie! Naťa! Som tu ja, Nika...Ty nesieš zomrieť!" Začala zúfalo kričať Nika...
"To je v poriadku. Dávaj pozor na Tomáša!" Zašepkala...Tomáš k nej podišiel...
"Neboj sa. Všetko bude zasa dobré." Povedal tak potichu, akoby si myslel, že Nati svojím hlasom ublíži.
"Nie nebude...Zomieram!" Povedala.
"Nenamáhaj sa!" Prikázala Nikola...Naťa sa len usmiala a posledný krát vydýchla...
"Nie!!!" Skríkla Nikola na celý dom. Úplne stratila sebakontrolu a premenila sa... "Zostaň pri Nati!" Prikázala Tomášovi zvláštne pokojným hlasom a potom sa usmiala. Otočila sa na chlapca a začala naň útočiť...


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama