Let your smile change the world... Don't let the world change
your smile
Nechaj svôj úsmev zmeniť svet. Nenechaj svet zmeniť Tvôj úsmev ;)

Rodina Maiden 13.epizoda

9. května 2010 v 12:35 | saya
By: Natália Saya Otonashi


Otvorili dvere dokorán. Tomáš šiel tesne v závesu za Niku a Naťu. Vošli a všetci sa preľakli a odvrátili pohľady. Celý dom bol plný mŕtvol.
"Sakra!" Povedal Tomáš a urobil pár krokov späť.
"Hnus! Toho sa ani nedotknem!" Strčila Nika ruky do kapies a pridala sa k Tomášovi.
"Nika, sú to len mŕtvoly." Zasmiala sa Naťa.
"Práve že, sú to mŕtvoly! Tak s nimi dajte pokoj!" Zatvárila sa znechutene Nika.
"Nebuď padavka..." zasmiala sa Naťa. Nika sa znova znechutene pozrela a potom na Naťu vyplazila jazyk. Jej tvár nadobudla vážny výraz.
"Démoni sa budú snažiť k nám dostať, tak musíme okná aj dvere zabezpečiť, aby sa k nám nedostali. To si myslím, je dôležitejšie, ako nejaké mŕtvoly!" Skonštatovala Nika vážne.
"No jasné a čo s nimi budeš robiť? Náhodou budeme bojovať a chceš o ne zakopnúť?" Poznamenal sarkasticky Tomáš. Nika prevrátila očami. To už sa do toho vložila Naťa.
"Odprac ich teda do nejakej izby a zamkni! My s Nikou pôjdeme zabezpečiť dom." Povedala Naťa a mala sa k odchodu.

"Kam sa hrabeš?" Kričala za ňou Nika.
"Pohľadať nejaké náradie, čím si pomôžeme." Odpovedala.
"Tak ja nacpem nábytok pred dvere a okná, tak sa sem nikto nedostane."
"Super nápad, tak poďme!"
Všetci sa odobrali inými smermi...
Za chvíľu prišla Naťa k Nike aj s náradím. Pomohla jej s kreslom a natlačili ho k dverám. Potom Nika zobrala klince od Nati a popribíjala desky k oknám.
"Vidím, že to tu zvládneš. Ja pôjdem pomôcť Tomášovi, až to máme rýchlejšie." Usmiala sa Naťa a Nika na ňu hodila jeden so svojich vražedných pohľadov. Pokrútila hlavou a pokračovala v svojej práci...

Tomáš akurát dával nejaké mŕtvoly do skrine. Naťa k nemu prišla.
"Dobrý nápad. To by ma nenapadlo..." Povedala pochvalne. Tomáš sa jej zľakol a pustil jednu mŕtvolu na zem. "Nechceš pomôcť?" Ponúkla sa Naťa.
"Dobre, podrž mi tie dvere, aby som to tam mohol dať. Ale na poriadok, až nevypadnú tie mŕtvoly." Prikázal Tomáš.
"Jasné, však ma poznáš." Usmiala sa Naťa.
"Veď práve..." poznamenal Tomáš tak, aby to Naťa nepočula. O hlavu prísť nechcel.
Pustil Tomáš dvere, aby ich Naťa vzala a on zatiaľ dal do skrine pár mŕtvol. Naťa sa natiahla po dvere, ale zakopla o mŕtvolu. Zo skrine ich pár popadalo rovno na Naťu.
"Fúúúj... daj to zo mňa dole!" Začala Naťa jačať a chcela mŕtvoly zo seba zhodiť. Tomáš sa len smial.
"Vravel som ti, drž to na poriadok!" Smial sa ďalej a začal mŕtvoly dávať z Nati.
"Ha ha, veľmi vtipné! Ty pako!"
"Zasa mi nadávaš?!" Vykríkol Tomáš a pustil mŕtvoly späť na Naťu. Otočil sa a venoval sa niečomu inému... Naťa sa postavila.
"Sťažuješ sa?"
"Buď chvíľu ticho a pomôž mi to nahádzať tam." Ukázal na ďalšiu skriňu. Dohodli sa a o chvíľu boli všetky mŕtvoly odpratané a zamknuté. Naťa si kľúčik otočila na prste.
"A teraz sa ide pomôcť Nike." Oznámila Naťa.
"Dobre..." Povedal Tomáš a pobrali sa dole schodiskom za Nikou. Na mieste kde predtým bola ju nevideli.
"Nika, si tu?" Zakričala Naťa do domu, ale nič sa neozývalo.
"Nemala kde ísť..." Pozrel Tomáš na Naťu a znova sa poobzerali.
"Dúfam, že sa jej nič nestalo..." Povedala vystrašene Naťa. "Ja tu čakať nebudem! Idem ju hľadať!" A rozbehla sa do domu.
"Naťa počkaj!" Kričal za ňou Tomáš. "Aj ja idem, ale musíme sa rozdeliť!" Povedal. "Ty choď na prvé poschodie a ja pôjdem na druhé. Neboj, nájdeme ju..." Starostilo na Naťu pozrel a vybehol hore schodmi...
Naťa šla teda na prvé poschodie. Prešla do tmavej izby a všimla si otvorené dvere do pivnice. Trocha sa zľakla. Vedela, že je to pasť, ale niečo ju tam ťahalo...
Kráčala po vratkých chodoch dolu do pivnice. Bola tam úplná tma. Naťa si všimla lampu. Snažila sa, ale zapnúť nešla. Zobrala preto mobil a posvietila si ním. Kráčala do vtedy, kým nenarazila na zatvorené dvere. Otvorila ich a vstúpila dnu...
Ozval sa krik po celom dome. Tomáš sa strhol. Na nič nečakal a rozbehol sa na prvé poschodie. Pribehol k dverám od pivnice a rýchlo bežal dole schodmi.
"Naťa!" Skríkol Tomáš. Nič sa neozývalo. Tomáš pribehol k lampe a zasvietil ju. Poobzeral sa a nikoho nevidel. Stratil obe svoje kamarátky... Všimol si zavretých dverí za červeným závesom. Podišiel k nim a všimol si vyryté škrabance na drevených dverách. Chcel ich otvoriť... lampa znova zhasla...

By: Natália Saya Otonashi
Betaread: NiCQy DiWa Otonashi
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama