Let your smile change the world... Don't let the world change
your smile
Nechaj svôj úsmev zmeniť svet. Nenechaj svet zmeniť Tvôj úsmev ;)

Rodina Maiden 10.epizoda

8. května 2010 v 12:49 | saya
Boj začal...
Naťa bola myšlienkami niekde, kde by nemala, pri chlapcovi. Nedávala pozor a démon ju zranil. Naťa si to ani nevšimla a pokračovala v boji ďalej. Pozrela na démona a použila tisíc úderov. To démona zrazilo k zemi. Padol a pomaly umieral.
"Kde je zbytok tvojej rodiny?" Spýtala sa ho Naťa, keď si všimla, že jeho smrť prichádza.
"Nikdy ti nič nepoviem!" Zakričal na ňu démon s vypätím všetkých síl.
"Ako chceš! Nájdem si ju sama." Odvrkla a zasadila démonovi posledný úder mečom.
Ďalej sa len tak prechádzala po podsvetí a rozmýšľala, kde by mohla jeho rodina byť. Ani si nevšimla, že bojom zbudila pozornosť a pred ňou stálo už desať démonov. "To bude hračka." Usmiala sa a znova sa pripravila k boju. Všetkých zabila. Jej zranenia sa ale začali prejavovať. Rozhodla sa preto ísť domov si odpočinúť. Dobehla domov a pomaly vstúpila dnu. Vybehla hore schodmi a potichu zavrela dvere do izby, aby nezobudila Tomáša.
"Kde si bola?" Opýtal sa Tomáš a vystúpil z tieňa v rohu izby. Ruky mal založené do kríža a mračil sa. Naťa sa ho strašne preľakla. Strachom až podskočila a pozerala na Tomáša, ako na Marťana.

"Prejsť sa..." Vykoktala zo seba, keď sa konečne spamätala.
"Aha! A prečo máš oblečenie od krvi?" Zamračil sa ešte viac. Nenávidel, keď mu niekto klamal.
"Po ceste som stretla pár démonov. Nič viac!" Zvýšila pri poslednom slove hlas.
"Ty si bola v podsvetí, však?" Opýtal sa nahnevane. Z Natálií nevychádzala žiadna odpoveď, tak si sám domyslel. "Ešte nie si vyliečená a už zasa bojuješ?"
Začal po nej kričať. Naťa pozerala pred seba a nič nehovorila. "Ak neprestaneš, budem ťa tu musieť zamknúť!" Pokračoval a Naťa sa prebudila z tranzu. Podišla k svojej posteli. Vyzliekla si krvavú mikinu a vybrala mobil s rifieľ. Hodila ho na stolík a mikinu do kúta. Tomáš na ňu pozeral.
"Som unavená Tomáš! Chcem si odpočinúť!" Ľahla si na posteľ a rozhodla sa všetkých ignorovať. Tomáš spustil ruky pozdĺž tela.
"To je zbytočné!" Zamumlal potichu a odišiel. Takto to ďalej nejde! Musí všetko povedať aspoň Corine...

Domom sa ozval zvonček. Corina išla k dverám. Neobťažovala sa ani pozrieť, kto to je a hneď otvorila. Nestihla ani nič povedať, a predsieňou preletel prúd Corininej krvi.
"Tak tu musí bývať Saya." Zasmial sa démon a vytiahol z Cori svoj meč.
Josua to všetko videl a vyľakal sa. Postavil sa pred démona.
"Už ťa nenechám urobiť jediný krok!" Pozrel démonovi do očí. Démon sa začal smiať.
"Vy ste takí hlúpy!" Povedal a Josuu prebodol. Corine sa začali do očí drať slzy.
"Prestaň! Je to moja rodina!" Obaja započuli plač Sylvetiného dieťaťa. Corine tvárou prestrelil strach. Bála sa.
"Je tu dieťa? To si ale pochutnám..." Zasmial sa démon. Očistil si meč od Josuovej krvi a smeroval k Sylvetinej izbe.
"To ti nedovolím!" Povedala Corina nahnevane a s vypätím všetkých síl sa postavila. Rozbehla sa za démonom, s úmyslom ho za každú cenu zastaviť.
"Ty ešte stojíš? To by sme mali napraviť." Povedal démon a použil techniku, ktorá Corinu prebodla striebrom. Ona už vôbec nevládala, ale vzdať sa, teraz neprichádzalo do úvahy. Démon ju preto uväznil do pasce na démonov. "Keď si tak strašne vytrvalá sa dostať do tej izby skôr ako ja, tak to znamená, že sa rada pozrieš ako si to dieťa vychutnám..." Pozrel na Corinu cez silové pole, čo ich delilo.
"Nie! Prestaň!" Vykríkla Corina, ale už márne. Démon vstúpil do Sylvetinej izby. Sylvet spala. Mala ťažký boj a bola zranená. Potrebovala odpočívať a preto nepočula ani démona a ani ako si berie jej dieťa s kolísky.
Znova prišiel ku Corine. Usmial sa na bábätko a potom na ňu.
"Pekné dieťa. Niekto by povedal, že by sa pokojne mohlo stať pánom podsvetia." Povedal a znova pozrel na dieťa. "Ale ja sa konkurencie vždy zbavím!" Vytiahol svoj meč...
"Cora, čo sa to tu deje?" Vyšla Sylvet zo svojej izby. Hluk a Corinim krik ju prebudil.
"Sylvet vypadni odtiaľto!" Vykríkla Corina.
"Čože? Prečo?" Sylvet ešte nič nevidela a bola zmätená.
"Je tu démon! Vypadni! Môže ti ublížiť!" Až teraz si Sylvet všimla démona a svoje dieťa v jeho rukách.
"Aďka!!!" Skríkla. "Okamžite ju pusť!" Zaziapala po ňom. V očiach mala plamienky zlosti. Pre svoje dieťa by dokázala zabiť, ale aj umrieť.
Démon sa uškrnul.
"Čo ak to neurobím?" Sylvet stratila trpezlivosť a rozhodla sa na démona zaútočiť. Démon sa zasa rozosmial a Sylvet bez väčšej námahy tiež uväznil do pasce na démonov.
"Ešte niečo?" Zakričal démon a pred Sylvetinymi očami dieťatko prebodol.
"Nie!!! Aďka!!!" Sylvet sa rozplakala. Začala kričať, šalieť...
Pribehol Michael. Hneď bol u Sylvet. Pascu jedným ťahom zničil a začal svoju sestru upokojovať.
"Neboj. Upokoj sa...všetko bude zasa dobré..." Povedal. Zrazu sa otočil na démona. "Ty hajzel! Ako si si dovolil niečo také spraviť?!" Zakričal po ňom. Michaelova zlosť bola viditeľná.
"Len som sa zbavil konkurencie." Usmial sa démon.
"Za to budeš pykať!" Precedil Michael pomedzi zuby. Pozrel na démona a rozbehol sa. Začal naň útočiť.
"Ty nie si pre mňa súper!" Zakričal démon a Michaela prebodol. Corina začala tiež plakať. Pozerala na to, ako Michaelovo telo bolestivo dopadá na zem. Démon Michaela zobral pod krk a zodvihol.
"Kde je Saya?" Opýtal sa.
"Nikdy by som ti niečo také nepovedal!" Zasyčal vzdorovito Michael. Démon ho chcel svojim mečom doraziť, ale niečo mu v tom zabránilo. Hlas z poschodia.
"Michael? Prečo je tu taký hluk?" Zakričala svoju otázku Naťa.
"Už to od teba ani nepotrebujem." Zasmial sa démon a odhodil Michaela do steny. Démon kráčal po schodisku. Prešiel okolo dvier Nikolinej izby. Ona spala a mala slúchadlá v ušiach, takže nič nepočula. Aj keby mala...
Tomáš pribehol do izby a zbadal tú spúšť. Ihneď bežal k Michaelovi.
"Čo sa tu stalo?" Spýtal sa ho.
"Utekaj!" Skríkol Michael a sám sa snažil dostať na nohy.
"Kde?" Opýtal sa ho tomáš.
"Démon chce zabiť Sayu. Musíme jej ihneď pomôcť!" Tomáš pozrel na Michaela potom na jeho zranenia. Prikývol a rozbehol sa smerom ku schodisku.

"Do prdele! Michael, čo sa to tu deje?" Vykríkla Naťa z dverí. Otočila sa naspäť a stretla sa z pohľadom démona. Okamžite ju hodil do steny. Naťa sa nestihla ani postaviť a dať do bojovej pozície a už ju démon prebodol vektorovými šípmi.
Tomáš pribehol do jej izby. Videl ako Natália znova bojuje. Naťa si ho všimla.
"Bež rýchlo po Niku! Potrebujem ju tu!" Skríkla Natália a odrazila démonov ďalší útok. Tomáš sa okamžite otočil a vbehol do Nikolinej izby. Nikola sa strašne zľakla.
"Ty čo tu robíš?" Skričala po ňom.
"Poď rýchlo! Naťa bojuje, potrebuje tvoju pomoc!" Povedal rýchlo Tomáš. Nikole sa rozšírili zreničky. Vybrala si slúchadlá von z uší a bežala za Tomášom.
Vošli do izby a Naťa hneď vytiahla svoj meč.
"Privolaj súmrak mirokumaru!" Skríkla. "Nika, teraz!" Otočila sa na svoju kamarátku.
Nikola si položila prsty na spánky a zavrela oči. Dostala sa do démonovej mysle. Zaútočila naň z vnútra a Natália zasa zvonku. Tomáš sa ohromený pozeral ako spolupracujú. Spolu boli neporaziteľné. Obe démona rýchlo porazili. Vôbec sa nezdržovali a bežali dole.
Všimli si Sylvet v náručí Michaela ako plače a kričí... Michael sa ju snažil upokojiť, ale bezvýsledne...
Doráňaná Corina sa skláňala nad mŕtvym dieťatkom a so slzami v očiach sa ho snažila ešte zachrániť. Dala do toho všetku svoju silu, ale oživiť sa jej ho nepodarilo. Smutne pozrela na Michaela a ten si Sylvet ešte viac k sebe pritisol. Sylvet si to všimla. Vedela, čo to znamená. Už je všetko stratené...
Vytrhla sa Michaelovi z náručia a rozbehla sa smerom k rozbitým dverám. Dážď jej ošľahal slabé telo. Ona bežala rovno do víchrice.
Michael pozrel na ostatným a bez slova sa rozbehol za ňou...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama