Let your smile change the world... Don't let the world change
your smile
Nechaj svôj úsmev zmeniť svet. Nenechaj svet zmeniť Tvôj úsmev ;)

Květen 2010

Rodina Maiden 17.epizoda (služebník)

28. května 2010 v 12:48 | saya

By: NatQa Saya Otonashi

"Chceš to vedieť?" Opýtala sa Cora a podišla k Adele.
"Jasné, že chcem!" Výskla nadšene Aďa.
"Počkaj si do rána. Som unavená..." pretrela si Cora oči a hrane zívla. V tom momente bola Aďa červená od zlosti.
"Ty..."
"Nemáš byť zvedavá! Pri tvojom šťastí to bude nejaký škrečok." Zasmial sa Tomáš. Pomaly sa postavil a tiež šiel do svojej izby si odpočinúť.
"Pako..." poznamenala potichu Aďa a vychádzala hore schodmi. Prešla veľkou chodbou. Mala izbu hneď vedľa Niky, z ktorej vychádzali zvuky hudby. Pokrútila hlavou a pevne stisla kľučku od svojich dverí. Pozrela na protiľahlé. Z malej škáry pod nimi prechádzal pásik svetla. Následne zmizol. Tomáš si šiel očividne naozaj ľahnúť. Vošla do svojej izby. Bola tam tma, ale zapínať svetlo sa jej nechcelo. Rozopla mikinu, vyzliekla si ju a hodil a na stoličku pri nočnom stolíku. Pozrela na spln, vyžarujúci z okna. Pre tým oknom ale niekto stál. Bola to temná postava. Aďa sa jej bála, ale niečo neznáme ju k nej ťahalo.
"Kto si?" Zašepkala do tmy a natiahla ruku do neznáma pred sebou. Približovala sa k postave. Bola ako omráčená. Nemohla nič iné robiť len pomalými krokmi postupovať a stále dúfať, že sa jej prsty dotknú toho pred ňou. Neznáma osoba tiež natiahla ruku k nej. Prsty sa im spojili, následne aj dlane.
"Som Shiki... tvoj služobník..." povedal veľmi jemne a láskavo zároveň. Energia medzi nimi bola uvoľnená. Obaja cítili symbiózu medzi sebou. Aďa trhane vydýchla a pozrela znova na mesiac. Shiki odtiahol ruku a uklonil sa jej.
"Čakám na Vaše rozkazy, pani moja." Povedal jemne a usmial sa. Aďa odvrátila pohľad od okna a tiež sa pousmiala.
"Poď teda so mnou zabíjať!" Zvýšila hlas. Shiki sa znova usmial.
"Hai, pani moja!" Prudko sa uklonil, vzal Aďu za ruku a vyleteli spolu von z okna.

Čiernovlasé dievča sužovali nočné mori. Prevracalo sa z jednej strany na druhú už asi po stí krát. Kopala, škriabala a vykrikovala zo sna. Nikto ju ale nepočul. Kto vie, čo jej vírilo v hlave...
"Aďa!!!" Strhla sa do sedu.
"Čo sa deje! Naťa!" Pribehol Nicolas. Chytil Naťu okolo ramien a snažil sa ju utíšiť.

Nika prudko otvorila oči. Vytrhla slúchadlá z uší. Aj keď nič nepočula vedela, že s Naťou nie je niečo v poriadku. Vstala na nohy a pomaly vyrazila dvere, ako sa za ňou ponáhľala.

Tomáš z ľaku spadol z postele.
"Au..." sykol a pomaly sa snažil postaviť. Bolelo ho celé telo a on sa ešte ani nevyspí? Otvoril dvere a chcel prejsť k Natinym. Nika mala ale očividne naponáhlo a Tomáša si nevšimla. Silno doňho narazila a nechala ho za sebou ležať na zemi. V dverách sa ale otočila.
"Si O.K.?" Pozrela na neho a dala hlavu na stranu.
"Au..." Stihol len Tomáš odpovedať. Nika sa len jemne usmiala a znova sa rozbehla rovno k Natinej posteli.
"A-A-Aďa..." vykoktala zo seba Naťa a znova sa strhla. Tentoraz k úteku z domu.
"Nie! Ešte nie si celkom v poriadku!" Zakričal za ňou Nicolas. To ale Naťa počuť nechcela.
"Čo sa deje? Naťa si v poriadku?" Vbehla dnu Nika, ale cítila len prievan okolo seba, ako Naťa prebehla. Nemo pozerala do predu a nebola schopná pohybu. Rýchlo sa ale spamätala, otočila sa a chcela ísť za ňou. Niečia ruka ju zastavila. "Ty už si vstal?" Posmešne na neho pozrela a snažila sa mu vytrhnúť.
"Pôjdeme za ňou, ale nie v takomto stave, ako si ty!" Úprimne jej pozrel do očí a jemne sa usmial.
"V akom stave? Som v poriadku, ale oni nie!" Vytrhla sa Tomášovi, ale opäť ju chytil.
"Pusť ma ty kretén!" Dostávala hysterický záchvat.
"Pani moja, musíme mať plán! Obe sú nepríčetné! Nevieme čo môžu spraviť. Jedine Vy, tak sa upokojte!" Prehovorila na Niku jej služobníčka, Ciel.
"Ako mám byť pokojná! Je tam moja sestra a Naťa! Bez nich nemôžem žiť!" Povedala už pokojnejšie Nika.
"Zachránime ich, neboj." Povedal Tomáš a pustil ju.
"Idem s Vami!" Ozval sa Nicolas.
"Nie! Ty ostaň tu! Pôjdem ja!" Prikázala Ciel.
"Všetci vieme, že ma nemáš rada, ale teraz ide o viac, ako len o hádky!" Skríkol Nicolas.
"Budeš tam iba zavadzať..." dodal Shiki.
"Ciel, konečne prestaň ziapať a choď mne a Nicolasovi z cesty!" Pridala sa Akiha, Nicolasova sestra a Natina služobníčka.
"Akiha ty tu zasa čo robíš? Nikto ťa sem nevolal!" Prišla k nej Ciel a drzo jej pozrela do očí.
"Naťa je aj moja pani, tak je to aj moja starosť. Ty tu nemáš čo hľadať!" Kričala zasa po nej Akiha. Nika sa držala celý čas za hlavu. Toto sa ale vydržať nedalo. A hlavne... k ničomu to neviedlo.
"A dosť!" Zjačala po celom dome, až sa všetci zľakli. Zrazu bolo všade hrobové ticho. Nikto ani nežmurkol a sledoval len Niku. "Teraz je hlavné nájsť Naťu a moju sestru! Vaše hádky sú úbohé a vôbec ma nezaujímajú! Riešte si ich inokedy, nie teraz! Buď budete spolupracovať, alebo pôjdeme za nimi len ja a Tomáš." Dokončila svoju reč a pozrela na všetkých z miestnosti.
"Pôjdeme s Vami, pani moja..." povedala potichu Ciel a sklopila pohľad k zemi.
"A teraz poďme!" Prikázala Nika...

By: NatQa Saya Otonashi
Betaread: NiCQy DiWa Otonashi
Shiki
shiki

Rodina Maiden 16 epizoda

19. května 2010 v 17:58 | saya
By: NatQa Saya Otonashi

Tomáš a Naťa privreli oči. Čakali, kto vojde dverami. Naťa silno objala Niku a chcela ju chrániť. Tomáš sa odvážil otvoriť oči a pozrieť na dvere. Všimol si blonďavých vlasov a vtedy sa aj napriek svojim zraneniam naplno rozosmial. Naťa sa taktiež pozrela. Z dverí vystúpila vysmiata Aďa.
"Ja som vedel, že to bude ona!" Prehlásil Tomáš posmešne a stále sa snažil lapiť dych.
"No jasné..." pokrútila hlavou Naťa.
"Čavte! Ako sa máte?" Zakývala im od dverí. Všimla si Niku v bezvedomí. "Čo sa tu preboha stalo!" Zakričala a rozbehla sa k nim.
"Nie!" Zakričala Naťa. Bolo ale neskoro. Všetky dvere v miestnosti sa znova uzavreli.
"No paráda!" Zajačal Tomáš. "Bolo
málo, že je tu dusno. Nedá sa tu dýchať a Nika je v bezvedomí... teraz je tu ešte o jedného na viac!" Založil ruky a ustarostene pozrel na Niku.
"To som nechcela." Zašepkala Aďa a kľakla si k nim. Prešla po sestrinej hlave a odhrnula jej z čela vlasy. Vzala ju Nate z náručia a začala sa s ňou v objatí pohojdávať. Tomáš sa k nej pridal. Vzal Niku za ruku a pozeral do zeme. Už aj jemu sa začalo pred očami zahmlievať, ale nechcel to dať najavo. O ďalšie problémy nestál. Naťa sa postavila. Zlostne zaťala päste.
"Tak, ale už to musí skončiť!" Zakričala. Rozbehla sa k dverám.
"Naťa neblázni!" Snažil sa ju zastaviť, ale nemal dostatok síl. Naťa dobehla k dverám a celou silou do nich udrela. Dvere sa rozpadli na márne kúsky. Všetci počkali, kým sa z prachového dymu vynorí Naťa. Ruky mala v päsť a zrýchlene dýchala. Keď sa dostala k vedomiu rýchlo zo sebou trhla. Obrátila sa a rozbehla sa k Nike. Stále sa nepreberala.
"Aďa pusti ju..." zašepkal Tomáš a posunul sa k nim. Vzal Niku Ade z náručia a zdvihol ju na ruky. Naťa sa zamračila. "Zvládnem to." Povedal a šiel k východu. Neisto našľapoval na prebodnutú nohu. Naťa a Aďa šli za ním a divili sa ako to zvládne. Naťa založila ruky.
"Načo to sťažuješ?" Opýtala sa.
"Čože?" Zachrípnuto sa opýtal Tomáš.
"Ale nič!" Odfrkla si Naťa. Vedela, že ona by to zvládla lepšie, ale práve teraz sa jej s Tomášom hádať nechcelo. Predbehla krívajúceho Tomáša a vybehla schodmi preč, z tej pivnice. Porozhliadla sa.
Nika sa medzitým začala preberať. Ešte nevnímala svet okolo, ale prístup čerstvého vzduchu jej urobil dobre. Všimla si len podlahu uchádzajúcu pod ňou. Zaostrila pohľad a videla aj Naťu. Ale až neskôr si všimla, že ju niekto nesie.
"Tomáš??!!" Zajačala a vyskočila mu z náručia. Tomáš sa zľakol viac ako ona. Podkol sa a spadol z pár schodov, pokiaľ ho nezachytila Aďa. Pomaly sa postavil.
"Ak ma tu niečo ešte dnes nezabije. Vypíšem si na svoju hlavu odmenu." Povedal a znova začal kráčať schodmi. Nika nabrala už dostatok svojich síl a pribehla k Tomášovi. Dala mu ranu po hlave.
"Bože! Čo sa Vám dnes deje? Čo ja mám za Vašu záchranu...?" Chytil sa za hlavu a cítil, ako mu začína byť na odpadnutie. Začal so sebou kolísať.
"Opováž sa mi tu zasa odpadnúť!" Kričala po ňom Nika a chytila ho za ramená. Pozrela mu zlostne do očí a potom sa otočila a vybehla hore schodmi.
"Si O.K.?" Opýtala sa ho Aďa. Tomáš len prikývol, stiahol si z ramena Adinu pomocnú ruku a kráčal schodmi nahor.
Nika prišla k Nati, ktorá sa na tom všetkom výborne zabávala.
"Ty si to ako mohla dovoliť?" Pohoršene na ňu Nika pozerala.
"Zábava práve s tebou nebola a ja som sa s tebou nemienila pratať hore schodmi. Nevidíš aká som maličká?" Nevinne na Niku Naťa pozrela a ešte sa trocha prikrčila, aby vyzerala nižšie. Nika jej dala jednu po hlave a začali sa smiať. Konečne sa hore dopracoval aj Tomáš a Aďou.
"Vy čo ste tam robili tak dlho?" Podpichla ich Nika a začali sa s Naťou zasa smiať.
"Vypadá to tak, že ty si už celom v poriadku. Tak dokážeš aj takú vec, ako byť ticho, že?" Nenechal si to Tomáš.
"Hahaha..." vyplazila Nika na Tomáša jazyk.
"Áno, vypadáš v poriadku, ale ty Tomáš nie..." počuli nejaký hlas. Všetci sa poobzerali a všimli si Corinu vychádzajúcu z tieňa rohu. Naťa k nej priskočila.
"Ty čo tu robíš?" Opýtala sa.
"Som tu stále len sa mi nič nechcelo. A mám nalakované nechty ako vidíš!" Ukázala svoje krikľavo zelené pazúriky. Všetci poprevracali pohľady.
"To je jedno. Otvor nám portál do magického sveta! Hneď!" Prikázala Naťa.
"No jasné. Hneď!" Zopakovala Cora a otvorila portál. Naťa s Aďou prešli. Niku si zastavila.
"Teba netreba liečiť..." poznamenala a Nika sa len usmiala a chcela prejsť. "ale teba áno..." pozrela na Tomáša. Až teraz si Nika všimla Tomášových zranení a zahryzla si do pery. Všetci prešli portálom. Naťa to už ale nevydržala a odpadla.
"Naťa!" Skríkla Nika a rozbehla sa k nej.
"Neboj je v poriadku, len je už veľmi vyčerpaná." Povedala Cora a
prehodila si ju cez plece. Ďalej pokračovali v ceste do domu Rodiny Maiden. Vošli dnu.
"Nicolas!" Zakričala Cora do domu. Nicolas bol hneď pri nich.
"Čo sa stalo?" Opýtal sa vystrašene.
"Nestaraj sa a postaraj sa o ňu!" Prikázala Corina a dala mu do náručia Naťu. "A ty..." pokračovala a pozrela sa na Tomáša. "poď za mnou!" Zavelila mu sadnúť si na kreslo. Tomáš si sadol a nechal si vyliečiť rany na nohe a hlave. Nika sa ešte chvíľu na nich pozerala a potom sa rozbehla za Naťou. Aďa pristúpila ku Corine.
"Kto to bol?" Opýtala sa.
"Nicolas? Natin služobník..." pokračovala v liečení Tomáša.
"Ahá..." dala si Aďa prst na ústa.
"Aj ty máš služobníka..." doliečila Tomáša a postavila sa na rovné nohy.
"Čože?"
"Áno máš a čoskoro ho aj uvidíš..."

By: NatQa Saya Otonashi
Betaread: NiCQy DiWa Otonashi

Rodina Maiden 15 epizoda

19. května 2010 v 13:19 | saya
By: NatQa Saya Otonashi

...obe sa vyľakali. Nika si rýchlo utrela Tomášovi krv do rifieľ a kľakla si k Nati. Pozrela na Tomáša a na jeho ranu na hlave.
"Nemehlo..." zašepkala potichu. Utrhla si kus mikiny a zaviazala mu poranené miesto až nevykrváca. Naťa jej pomohla a čakali, kým sa Tomáš preberie. Sadli si na zem. Po chvíli sa Tomáš prebudil. Z kúskom mikiny na hlave sa posadil a poobzeral sa. Všimol si jeho kamošky, ako sedia na zemi a čumia do blba. Zamračil sa. Niečo mu tu nevychádzalo. Pomaly sa postavil, ale zakrútila sa mu hlava a znova si sadol. To už aj dievčatá zaregistrovali.
"Seď až tu neskolabuješ znova!" Prikázala mu Nika.
"Načo tu čakáme? Musíme odtiaľto vypadnúť!" Baby len prevrátili očami. Naťa mu chcela vysvetliť, prečo tu sedia, ale Tomáš ju samú predbehol. "Bože! Dvere! Oni sa zatvorili!" To spôsobilo, že baby vybuchli smiechom. Potom sa utíšili a začali sa medzi sebou dohadovať. Nemohli tam predsa trčať donekonečna... preto si vymýšľali plán, ako sa odtiaľ dostať.
Tomáša strašne bolela hlava. Všimol si, že baby ho nevnímajú a preto začal stvárať hlúposti. Postavil sa, prešiel k jedným dverám a začal do nich trieskať. Dokonca do nich buchol hlavu. Tá ho znova zabolela a unavene sa zviezol pozdĺž nich na zem.
"Tomáš, nerob blbosti! To už nie je vtipné...!" Skríkla po ňom Nika s hnevom v hlase. Nemohla sa pri tých jeho bolestiach vôbec sústrediť. Tomáš sa na ňu zozačiatku nemo pozeral. Bolo mu to ľúto, čo povedala. Cítil sa aj trápne. Chcel sa odtiaľ dostať. A hneď! Sedel na zadku a pozeral do zeme. Nika si ten jeho výraz všimla, ale nechcela svoje slovo brať späť a ani sa ospravedlňovať, keď vlastne povedala pravdu. Naťu to ale už prestalo baviť. Chcela odľahčiť situáciu.
"No... tak teraz sme tu zatvorený..." vzdychla si a oprela sa o Nikyne rameno.
"To si si skoro všimla!" Sykol Tomáš zlostne.
"Ja som si to všimla už dávno!" Skríkla Naťa a zdvihla hlavu.
"Prestaňte sa hádať!" Zjačala Nika. "Takto nikdy nič nevyriešime!"
"My sa nehádame, len sa hlasno rozprávame..." poznamenala Naťa a hodila na Niku nevinný výraz. Nika sa usmiala a pozrela na Tomáša, ktorý stále vyzeral urazene. Vzdychla si. Zaklonila hlavu a privrela oči. Začínalo tu byť nejako dusno. Zle sa im dýchalo. Nika si všimla, že tu nie sú žiadne otvory, číže za chvíľu si vydýchajú všetok vzduch. Dokonca tam začínalo byť aj neznesiteľne horúco. Tomáš sa postavil a začal nervózne chodiť sem a tam.
"Tomáš upokoj sa! Vydýchavaš vzduch moc rýchlo!" Povedala Nika potichu. Tomáš na ňu hodil zlostný pohľad.
"Keby ste sa nestratili, tak by sme tu teraz netrčali!" Skríkol.
"Kto ti kázal po nás chodiť? Teraz by nám bolo lepšie bez teba!" Zasmiala sa uštipačne Naťa.
"Ty..."
"A dosť!" Skríkla Nika a postavila sa. "Ak sa odtiaľto chceme dostať, nesmieme sa hádať a musíme konečne spolupracovať!" Pozerala striedavo na jedného aj druhého. Znova si sadla a oprela sa o Naťu.
"Si O.K.?" Opýtala sa starostlivo Naťa.
"Potrebujem vzduch... a menej hláv v miestnosti..." usmiala sa a obe sa začali smiať. Tomáš prevrátil očami. Oprel sa o jednu z chladných stien. Vyzliekol si tričko a nechal svoju horúcu pokožku na chrbte chladiť. Naťa sa na neho pozrela uchechtal sa a drgla do Niky. Tá otvorila jedno oko a pozrela ma Tomáša. Nadvihla obočie, pozrela na Naťu a obe sa rozosmiali. Tomášovi rýchlo došlo, čo sa deje a preto urýchlene navliekol tričko späť na seba. Obe sa stále smiali. Dokonca aj Tomáš sa konečne trochu usmial. Úsmev mu ale rýchlo opadol, keď si všimol, čo sa objavilo za Nikou a Naťou.
"Pozor!" Skríkol a bežal k nim. Odstrčil dezorientovanú Niku a Naťa sa odgúľala tesne pred zásahom meča na miesto, kde sedela. Naťa sa oprela o stenu a zavrela oči. Nika padala do bezvedomia bez prístupu vzduchu. "Naťa pomôž mi!" Vykríkol Tomáš, ale Naťa sa nemala k pohybu. Rozbehol sa k Natinej katane a chcel ju znova použiť.
"Ani sa jej nedotkni!" Skríkla Naťa a to ani nemala otvorené oči.
"Bože môj!" Zanadávaj Tomáš. Poobzeral sa vzal niečo ostré a zaútočil na démona. Dlho ale netrvalo a démon Tomáša porazil. Chytil ho pod krk a hodil do stola, ktorý sa pod ním rozbil. Ostrie dreva sa mu zabodli do nohy. Naťa počula Tomášov bolestný výkrik. Otvorila oči a videla, ako sa démon približuje k bezvládnej Nike. Všimla si aj Tomáša celého od krvi. To ju naozaj nazúrilo. Aj keď nevládala, nemala žiadnych síl, vstala. Vzala zo zeme svoju katanu, rozopla mikinu, ktorú hodila na zem a rozbehla sa k démonovi, zachrániť svoju priateľku. Démon sa ale včas obrátil a zarazil Natin prvý útok.
"Až teraz začne zábava..." uškrnul sa démon a pozrel na Naťu.
"Bohužiaľ, nemám na výber." Zamračila sa Naťa. "Vypadni od mojich priateľov!" Silno udrela démona, až pristál v protiľahlej stene. Démon sa postavil a znova sa usmial. Nič ale nepovedal. Namiesto toho zaútočil. Prešmykol sa okolo Nati a chcel prebodnúť Niku. Naťa to ale rýchlo spozorovala. Rýchlosťou blesku sa objavila pred Nikou a zastavila útok, ktorý patril jej.
"Ty..."
"Povedala som vypadni!" Zaziapala Naťa a celou svojou silou démona odstrčila. Pousmiala sa. "Je čas na moju novú techniku..." Démon sa pomaly staval a bol pripravený na ďalší útok. Naťa pohotovo zabodla svoju katanu do zeme. Vytiahla z vrecka kriedu
a nakreslila okolo meča pentagram. Pozrela na démona. "Pohlť ho, Mirokumaru!" Skríkla. Vtom nastala úplná tma. Nikto nič nevidel. Jediné, čo naznačovalo život v miestnosti bolo nepravidelné dýchanie. Po chvíľke ticha bolo počuť démonov krik. Naťa sa usmiala. Tma zmizla spolu z démonom. V miestnosti boli opäť sami. Naťa sa porozhliadla. Pribehla k Tomášovi.
"Si v poriadku?" Opýtala sa ho a pozrela na jeho ranu na nohe.
"Hey... ja áno..." povedal potichu a pozrel na Niku. Naťa sa obrátila a rýchlo sa rozbehla zasa k Nike. Kľakla si k nej.
"Nika... si tu? Toto mi nerob!" Vravela Naťa na Niku. Nika sa ale nepreberala.
"Potrebuje vzduch!" Povedal Tomáš a snažil sa postaviť.
"Ja viem...!" Zakričala a vzala Niku do náručia. Dýchala nepravidelne. Tomáš k nim došiel a sadol si na zem.
"Môžeme jedine čakať..." zašepkal potichu. Naťa slabo prikývla a pohladila Niku po hlave.
Miestnosťou sa ozval znova rachot. Obaja sa strašne vyľakali. Trhlo s nimi, keď rany na dvere neprestávali. Naopak začali byť hlasnejšie, pravidelnejšie a strašidelnejšie. Strachom privreli viečka a čakali... dvere sa otvorili a z nich vystúpil...

By: NatQa Saya Otonashi
Betaread: NiCQy DiWa Otonashi

smútok

17. května 2010 v 18:06 | saya |  Hudba





Vladis

10. května 2010 v 19:31 | saya |  Hudba








hudba ktora vie zdvihnut naladu

9. května 2010 v 15:17 | saya |  Hudba




















Rodina Maiden 14.epizoda

9. května 2010 v 13:15 | saya
.
By: NatQa Saya Otonashi

...Tomáš sa preľakol. Nachádzal sa v úplnej tme. V hlave mu stále zneli výkriky jeho kamarátok. Prstom prešiel po ryhách na dverách. Bolestne stisol viečka k sebe. Pomaly po hmate našiel kľučku. Za sprievodu vrzgnutia dvere otvoril. Nesmelými krokmi kráčal dlhou, tmavou chodbou. Uši a oči mal na stopkách. Snažil sa zachytiť akýkoľvek náznak, že jeho kamarátky sú v poriadku. Mal obrovský strach. Nie len o seba, ale aj o Niku a Naťu. Bál sa, že sa im mohlo niečo stať. Neistotou zožieraný šiel ďalej vpred a dúfal, že ich čoskoro nájde v poriadku.
"Nika? Naťa? Kde ste?" Začal aj kričať, ale nič sa mu naspäť neozývalo, len jeho vlastná ozvena. Začal byť zúfalý. Aj keď nič nevidel rozbehol sa cestou vpred. Zrazu ale stratil rovnováhu. Šliapol si na rozviazanú šnurovačku a spadol. Hlavu si pri tom udrel a pootvorené dvere.
"Do čerta!" Zanadával si sám pre seba. Chytil šnurovačku a zlostne ju vytrhol z topánky. Zdvihol hlavu, buchol sa do kľučky a znova klesol k zemi. "Bože môj!" Nadával. Radšej sa nedvíhal a  pozrel na hore na otvorené dvere. Vychádzalo odtiaľ svetlo. Pomaly sa postavil. Zatočila sa mu hlava. Roztrasene si chytil poranené miesto na hlave a spozoroval na prstoch svoju krv. Sykol bolesťou. Pridržiaval sa stien a prešiel cez dvere do ďalšej miestnosti. Šiel rovno za svetlom. Strašne ho bolela a krvácal. Svetlo mu blyšťalo do očí. Myslel si, že umiera. Svetlo ale začalo slabnúť, až prešiel do miestnosti kde svietili len dve zapálené fakle. Videl rozmazane. Zaostril a videl Niku a Naťu zviazané k stoličkám. Obe boli v bezvedomí. Pribehol k nim a snažil sa Niku rozviazať. V tom okamihu ucítil na svojom pleci niečiu
ruku. Prudko potiahla a odhodila Tomáša do steny. Udrel sa do hlavy. Znova sa postavil, rukou sa pridržal stolíka. Z neho mu na hlavu spadla Natina katana. Ta ho zrazila k zemi. "Kriste!" Zajačal a pridržal si hlavu. Zo zeme pozrel na katanu. Chvíľu porozmýšľal. Vedel, že ho nebude počúvať, ale chcel do boja dať všetko, aby mohol Niku a Naťu ochrániť. Rýchlo sa postavil a vzal katanu do ruky. Tá ho ale hneď stiahla znova k zemi. Bola na Tomáša príliš ťažká. Z vypätím všetkých síl sa postavil a zaútočil na démona. Vedel, že nemá šancu, ale nedokázal sa vzdať.
"Si silný, ale mňa neporazíš!" Uškrnul sa démon.
"To si myslíš len ty! Ja ich ochránim!" Zjačal Tomáš a znova na démona zaútočil. Meč v Tomášových rukách začal svietiť. Tomáš si to hneď všimol. Chcel použiť Natine techniky.
"Privolaj súmrak Mirokumaru!" Zdvihol katanu nad hlavu a zaútočil na démona. Energia z Natinej katany ju prebudila. Zažmurkala a všimla si, ako Tomáš bojuje z jej mečom. V tom momente ju zaplavila zúrivosť. Z časti sa premenila na krotiteľku. Nechtami sa oslobodila z povrazov. Postavila sa a so zúrivým pohľadom skočila na Tomáša.
"Ty debil!" Jačala.
"Naťa hrabe ti? Pusti ma! Snažím sa Vás zachrániť!" Snažil sa ju zo seba striasť a ešte aj odraziť útoky démona. Naťa sa prešmykla dopredu a vytrhla svoju katanu z rúk Tomáša.
"Nikto sa ti neprosil!" Vykríkla po ňom. Poobzerala si svoju katanu a keď zistila, že je v poriadku pozrela na Tomáša a dala mu po hlave.
"Au... to začo?" Chytil sa za hlavu. Trafila mu práve to poranené miesto.
"Nemal si sa dotknúť môjho meča!" Stále po ňom jačala.
"Ja sa Vás snažím zachrániť a ty mi za to ešte aj strelíš?" Obraňoval sa...
Démon po nich hľadel a ničomu nechápal. Čakať sa mu ale nechcelo a zaútočil na nich. Naťa sa obrátila a prebodla ho.
"Nevidíš že sa práve rozprávame?" Skričala po ňom. Démon padol k zemi a premenil sa na prach. Z menšími bolesťami sa konečne prebudila aj Nika. Keď sa pozerala na tých dvoch hneď aj vedela prečo. Zúrivé vibrácie kolovali po celej miestnosti a usídlili sa rovno do Nikolinej hlavy.
"Hey vy dvaja! Haloooo..." kričala po nich. "Prestaňte sa konečne hádať. Pukne my z Vás hlava! A poďte ma láskavo niekto konečne rozviazať!" Kričala a aj ona začala zúriť. Naťa sa na ňu otočila.
"Prepáč Nika zabudla som na teba." Usmiala sa Naťa, ale úsmev jej z tváre opadol, keď videla Nikyn naštvaný výraz. So strachom ustúpila a buchla do Tomáša. "Celý čas si nič nerobil, prečo ju nerozviažeš?" Tlačila k nej Tomáša. Ten sa na Niku pozrel a aj on sa zľakol.
"Prečo ja? Rozviaž si ju sama!" Strčil zasa do Nati.
"Okamžite prestaňte a niekto ma rozviažte!" Skríkla Nika. Naťa a Tomáš sa narovnako rozbehli k nej a snažili sa ju rozviazať. Keď sa Nika postavila dala Tomáš po hlave. A začala sa smiať.
"Ty si ale koza..." zašepkal Tomáš a zviezol sa k zemi. Naťa rýchlo kľakla k Tomášovi v bezvedomí. Nika sa prestala smiať a pozrela si na ruku, kde bola Tomášova krv. Potom bol počuť veľký treskot. Všetky dvere v miestnosti sa zatvorili. Nika a Naťa si vymenili vystrašené pohľady...

P.S. Bola by som Vám veľmi vďačná, keby ste do komentárov napísali čia poviedka sa Vám viac páči:
Moja: Rodina Maiden
Tomášova: Príbeh mágie

By: NatQa Saya Otonashi
Betaread: NiCQy DiWa Otonashi

Rodina Maiden 13.epizoda

9. května 2010 v 12:35 | saya
By: Natália Saya Otonashi


Otvorili dvere dokorán. Tomáš šiel tesne v závesu za Niku a Naťu. Vošli a všetci sa preľakli a odvrátili pohľady. Celý dom bol plný mŕtvol.
"Sakra!" Povedal Tomáš a urobil pár krokov späť.
"Hnus! Toho sa ani nedotknem!" Strčila Nika ruky do kapies a pridala sa k Tomášovi.
"Nika, sú to len mŕtvoly." Zasmiala sa Naťa.
"Práve že, sú to mŕtvoly! Tak s nimi dajte pokoj!" Zatvárila sa znechutene Nika.
"Nebuď padavka..." zasmiala sa Naťa. Nika sa znova znechutene pozrela a potom na Naťu vyplazila jazyk. Jej tvár nadobudla vážny výraz.
"Démoni sa budú snažiť k nám dostať, tak musíme okná aj dvere zabezpečiť, aby sa k nám nedostali. To si myslím, je dôležitejšie, ako nejaké mŕtvoly!" Skonštatovala Nika vážne.
"No jasné a čo s nimi budeš robiť? Náhodou budeme bojovať a chceš o ne zakopnúť?" Poznamenal sarkasticky Tomáš. Nika prevrátila očami. To už sa do toho vložila Naťa.
"Odprac ich teda do nejakej izby a zamkni! My s Nikou pôjdeme zabezpečiť dom." Povedala Naťa a mala sa k odchodu.

shinee

9. května 2010 v 12:16 | saya |  Hudba







anna tsuchiya

9. května 2010 v 11:59 | saya |  Hudba











Olivia Lufkin

8. května 2010 v 22:55 | saya |  Hudba































pekne obrazky

8. května 2010 v 21:16 | saya
sorry



















nadhera



























aniel

































krasa





























cesta





















dievca a cesta






































dievča










































anielik






































slzyčka





































ruža





























okno































dievčina


































no jaj





























krasaa

pekne očka

8. května 2010 v 21:02 | saya
cervene oči


















































modre oči


















































oči



































zelene očka



















































oči

Rodina Maiden 12.epizoda

8. května 2010 v 20:50 | saya
Šli sa obe pripraviť. Naťa si vzala svoje dýky, katanu, bábky a všetky svoje zbrane...
Mierili rovno na stanicu v Turzovke, aby sa pozreli, či im nejde niečo, čo ich odvezie do Korne. Autobusy stáli na stanici, ale nikde ani živej duše. Rozhodli sa preto pre inú možnosť, a to vziať si nejaké auto a dopraviť sa do Korne samy. Snažili sa ako mohli, žiadne auto nájsť nemohli.
"Toto čo je za divný svet, keď tu nie sú ani autá?" Začala zúriť Nika. Naťa sa usmiala. "Myslím si, že viem byť vtipná, ale toto ako vtip nepovažujem!" Vykríkla po Nati.
"Ja viem, kde nájdeme auto..." povedala Naťa s úsmevom.
"Kde?" Pozrela Nika na ňu trocha nechápavo a poobzerala sa po okolí.
"Pri poliklinike... Michael si tam nechal auto... môžeme použiť jeho...." Povedala Naťa a zobrala Niku za ruku. Začala ju ťahať mestom k Michaelovému autu.
"Počkaj! Aké ma Michael auto?" Zaujímala sa Nika cestou.
"Hmmm.... Ferari." Usmiala sa Naťa.
"Wau, to bude sranda. Ale počkaj..." zastavila Nika Naťu v chôdzi.
"Čo je zasa?" Opýtala sa Naťa podráždene.
"...nemáme kľúče." Naddvihla Nika obočie. Naťa siahla do vrecka a vytiahla zväzok kľúčov.

Rodina Maiden 11.epizoda

8. května 2010 v 20:36 | saya
Veľmi pršalo a fúkal vietor. Sylvet bežala smerom k lesu. V lese sa zastavila a hneď započula plač, detský plač. Bolo to jej dieťa a Sylvet začala blázniť. Bežala, ani nevedela kam. Plakala a kričala, už nemala prečo žiť. Prišla na koniec lesa k útesu. Pozrela dole, na more a vlny, ktoré sa trieštili o skaly na brehu. Rozprestrela ruky a chcela skočiť. Zavrela oči...
Michael sa vynoril z čierňavy lesa. Videl, čo sa snaží jeho sestra urobiť, a preto ju rýchlo chytil za ruku a pritiahol k sebe. Sylvet sa spierala a snažila sa Michaelovi vytrhnúť, aby mohla skočiť. Michael preto nevidel inú možnosť, ako ju omráčiť. V bezvedomí ju vzal späť domov...

Naťa a Nika sa už ďalej nemohli na toto všetko pozerať a rozhodli sa preto ísť domov. Corina otvorila bránu do skutočného sveta. Pred tým ako Tomáš, Nika a Naťa vstúpili, ich Cora zastavila.
"Dávajte si pozor! A keby sa niečo dialo, alebo by ste potrebovali pomoc, len mi povedzte." Povedala starostlivo.