Let your smile change the world... Don't let the world change
your smile
Nechaj svôj úsmev zmeniť svet. Nenechaj svet zmeniť Tvôj úsmev ;)

rodina maiden 2.kapitola

5. dubna 2010 v 16:07 | natalia jozekova

Adela a Natália začali trénovať. Celý čas im pomáhal Michael. Moc sa pri nich ale nezdržiaval. Sledoval Adelu a jej štýl boja. Bol iný ako ostatné a to bolo na tom to dobré. Adela sa časom do Michaela dokonca zamilovala. Láska k Michaelovi bola čistá, ale bola to skôr detská láska. Možno aj Michael miloval ju, to nikto nevie. Michael stále miloval Natáliu, aj keď bola pre neho mladá, aj keď ho ona nemilovala. Dávno už milovala iného. Chlapca, ktorý miloval aj ju. A keďže bola Natália šťastná, bojovala lepšie a vytrvalejšie trénovala. Spolu s Adelou boli veľmi silné...
Blonďavé, vysoké dievča odrazilo útok ostrých zbraní. Ladne urobila premet a skočila na iné miesto, tam kde stála predtým ostala len kôpka nožov zabodnutých v zemi. Michael sa usmial. Šibalsky sa pozrel za ňu. Adela uhla pohľadom a pozrela za seba. Malé červené papieriky, len tak pohodené na zemi začali horieť. Aďa sa zľakla a spanikárila. Chcela si aspoň skryť tvár, ale pocítila silný tlak na jej telo. Ťažko dopadla na zem o niekoľko metrov ďalej. Aďa otvorila oči a stretla sa s pohľadom Natiných, čokoládových kukadiel. Pomohla Adi vstať.
"To bolo moc ľahké..." povedal sám pre seba Michael a zmizol. Dievčatá spozorneli. Začali sa obzerať okolo seba, ale nikde Michaela nevideli. Rýchlosťou blesku bol za nimi. Omráčil Aďu a zaútočil na Naťu. Aďa spadla na zem a pomaly strácala vedomie. Naťa sa uhýbala útokom. Michael bol na ňu moc rýchly, ale snažila sa s ním udržať krok. Skákala z jedného miesta na druhé, aby ju nemohol zasiahnuť, ale pre Michaela bola toto len hra.
Adela sa pomaly preberala. Všimla si Michaela ako bojuje s Naťou. Rýchlo sa postavila a bežala jej na pomoc. Michael sa len usmial. Chytil Naťu za ruku a potiahol ju pred seba. Aďa na ňu narazila a obe spadli na zem. Naťa zavrčala od zlosti. Pomaly sa postavila a oprášila si ruky od hliny a trávy do nohavíc. Michael si len zastrčil ruky do kapies.
"Ja môžem pri vás aj fajčiť a porazím vás naraz!" Usmial sa a vybral si z kapsy cigarety. Jednu dal do úst a zapálil si ju plamienkom, čo si vytvoril na prste.
"Nezabúdajte, že najlepšia obrana je útok." Ozvalo sa za nimi a Michael sa strhol. Rýchlo zahasil plamienok na prste a otočil sa. Asi päť metrov od nich stálo dievča. Michael sa zamračil.
"To kto je?" Opýtal sa naštvane a pozrel na dievčatá. Aďa vstala zo zeme a prišla k Michaelovi.
"To je moja sestra." Povedala Adela a usmiala sa.
"A čo tu robí?" Prepichol ju pohľadom.
"Ja som si prišla po moju sestričku, kým mi ju tu nezabiješ!" Utrúsilo dievča a začalo sa k nim približovať. Michael sa zamračil ešte viac. Nešlo mu to do hlavy. Odkiaľ vie o mágií a o ňom?... Vie vôbec niečo, alebo vie len dobre predstierať?
Dievča prišlo úplne blízko a pozrelo sa na Michaela. Vzala mi cigaretu z úst a prelomila ju na polovicu.
"Fajčenie je hnus!" Povedalo s úsmevom na perách a Michael uhol pohľadom. Moc veľa ľudí okolo neho. Ale aj pri nej cítil niečo iné... niečo magické...
Naťa, ktorá stála hneď za Michaelom, chcela využiť toho, že nedáva pozor. Zahnala sa a udrela ho tak, že odletel dobrých pár metrov na opačnú stranu. Tvrdo dopadol na zem a ani sa nehýbal. Natália sa víťazoslávne usmiala.
"Mám ťa!" Zakričala na celú lúku. Ale čoskoro sa smiať aj prestala. Na mieste kde Michael ležal sa začalo vytvárať červené silové pole. Jeho telo sa samovoľne zdvíhalo, až sa úplne postavilo. Aďa vystrašene vypúlila oči.
"No to si posrala!" Zapišťala Adela smerom k Natálií.
"Čo sa to s ním ako deje?" Čudovala sa Adelina sestra.
"To nič. Musíme ale zmiznúť." Odpovedala pohotovo Naťa a otočila sa k dievčatám.
"No neviem ako to chceš spraviť..."
"Prečo?" Opýtala sa Naťa a zízala na Aďu. Pozrela sa za seba a videla ako Michael kráča k nim.
"Ajaj..." povedala len Naťa a chytila Aďu aj jej sestru za rukáv a ťahala ich niekam preč. Utekali až do lesa. Michael bežal tesne za nimi. Naťa sa stále obzerala. Tam kade šiel Michael ostali len zničené stromi. Nevedela čo má robiť. Adina sestra to už nevydržala. Nemohla polapiť dych a začalo sa jej zahmlievať pred očami.
"Bež!" Kričala na ňu Adela, ale ona odmietala sadla si na schody maličkého domčeka a tam sedela.
"To nie..." zašepkala Naťa a utekala k dievčaťu. Bolo ale neskoro. Michael sa k nej dostal skôr. Dievča sa mu pozrelo do očí. Videla v nich človeka, aj keď to, čo pred ňou stálo človek už nebol. Celá pokožka mu začala černať a nechty predlžovať. Jeho oči človeka, sa začali meniť na červené. Dievča niečo cítilo. Začala ju bolieť hlava a pišťať v ušiach. Chytila sa za spánky a počúvala krik stovky ľudí a nie len ich...
Keď to prestalo, pozrela znova na Michaela. Postavila sa...
"Chceš ma?" Opýtala sa ho. ".. tak si po mňa poď!" Dopovedala a Naťa vydesene vykríkla keď videla ako dievča nenápadne otvára dvierka od chatky.
"Nika nie!" Zakričala Aďa a rozbehla sa k obom postavám stojacim pri chatke. Nika sa strhla z tranzu. Ako náhle sa tak stalo, Naťa ju zhodila na zem a Aďa sa postavila pred Michaela.
"Milujem ťa..." zašepkala Aďa a pohladila Michaela po zohavenej tvári. Ruka sa jej od žiary ohňa pálila, ale jej to nevadilo. Cítila, ako sa Michael znova dostáva sám k sebe. Jeho pokožka, nechty a oči sa premenili do normálu. Červená žiara zmizla a Michael od vyčerpania padol na kolená. Naťa, ktorá mala stále v náručí Adinu sestru sa postavila. Dievča stále sedelo na zemi a pozeralo do neznáma. Roztrasene na nadýchlo. Michael sa k nej otočil. Pozrel sa jej presne do očí. Až teraz si všimol ich prenikavú zelenú farbu. Rýchlo sa postavil a rozhodol sa odísť.
"Kam ideš?" Volala za ním smutne Aďa.
"Preč!" Zakričal ostro Michael a otočil sa. "Urobila si veľkú chybu, že si prišla a spoznala ma! Teraz budeš musieť zomrieť!" Zakričal na sediace dievča. Ona sa zarazila... nechápala. Michael sa otočil a zmizol v tme lesa...
"Čo si myslíš, že si robila?" Oborila sa hneď Aďa na svoju sestru.
"Ja? JA?! Ty si mi povedala, že sa s kamošmi hraješ na lúke a ty mi vyčítaj čo JA robím?" Vykríkla jej sestra a prudko sa proti nej postavila. Naťa sa hneď postavila medzi ne.
"Teraz sa nehádajte prosím..." povedala pokojne. Aďa odstrčila Natinu ruku.
"Ak sa kvôli tebe na mňa Michael naštval, nikdy ti to neodpustím! Bodaj by si aj skapala!" Dodala a odišla tiež.
"Čo sa stalo...?" Opýtala sa roztrasene. Naťa k nej prišla.
"Ja neviem.. niečo s tebou bolo..."
"Ale čo? A čo toto celé malo znamenať? Kto to ten Michael vlastne je?"
"Nika prečo si Michaela chcela zavrieť do tej chatky?" Ignorovala jej dotazy Naťa a pýtala sa na to svoje.
"Ja neviem.. malý priestor."
"A to si vedela odkiaľ, že je to dobrý nápad? Však ho nepoznáš..."
"Ja neviem!"
"Michael ma klaustrofóbiu, ale to nevie skoro nikto..." odpovedala sama sebe Naťa.
"Tak akoto, že som to vedela ja?" Pozrela na Naťu.
"Veríš na mágiu...?"
... Michael smeroval rýchlym krokom cez les. V hlave mu zasa raz hýrili všetky myšlienky. Zastal u jedného stromu a celou silou do neho vrazil päsťou. Strom povolil z koreňov a s veľkým treskom sa zrútil na zem. Michaelovi sa hrnuli slzy do očí.
"Skoro som ju zabil..." povedal si sám pre seba. "Tie dve kravy!" Zakričal a padol znova na kolená. Schúlil sa do malého klbka a spomínal na svoje detstvo. Taký už nebude. Nebude obyčajným chalanom. Z jeho nálady začalo dokonca pršať. Obloha sa zatiahla. Slnečné lúče už nikto nemohol vidieť a dažďové kvapky ochladzovali Michaelove slabé a rozpálené telo. Príliš dlho bol medzi ľuďmi. A začal to na sebe pociťovať. Pocity a všetko dobré, či zlé z tohto sveta sa mu zarývalo do srdca. Cítil nie len nenávisť, ktorú by ako démon mal cítiť, ale aj priateľstvo a dokonca lásku k tej malej krotiteľke, ktorá jeho nikdy nebude chcieť. Prevalil sa na chrbát a pozrel do neba. Chcel by vrátiť čas. Aké bolo jednoduché, len tak vraždiť a nerozmýšľať nad dobrým a zlým. Ani nevedel ako a zaspal na tom mieste...
Zobudil sa až ráno v svojej posteli. Obzrel sa a videl Aďu spiacu na kresle vedľa neho. Zamračil sa a spomenul si na včerajšok. Nahol sa k stoličke, kde viselo jeho špinavé a mokré tričko a natiahol ho na seba. Pomaly a potichu, aby nezobudil Aďu sa vyšmykol z izby. Len tak na boso zbehol dreveným schodiskom do kuchyne, kde sedela nejaká postava, ktorú si nevšimol. Otvoril chladničku. Rukou si prehrabol vlasi a pošúchal jednu nohu o druhú. Mierne zívol a vybral si fľašku mlieka. Tresol dverami od chladničky a otočil sa k stolu. Preľakol sa a jemu fľaša spadla na zem. Tá sa rozbila na kúsky a rozletela po celej kuchyni. Až teraz si všimol postavy, čo tam sedela.
"A... Arachne..." zašepkal Michael a cúvol. Žena v čiernom si sňala kapucňu a usmial sa.
"Ahoj..." nežne ho pozdravila a postavila sa. Kráčala k nemu a Michael stále cúval. Črepiny sa mu zaborili do nohy. On len trošku sykol ale inak nič nedal na sebe poznať. Cúval, až kým narazil na chladničku za sebou. Arachne sa k nemu úplne priblížila.
"Vyrástol si..." povedala a chytila ho pod krk. Vyzdvihla do výšky a pozerala na neho. Michael bolesťou privrel viečka a snažil sa dostať z nej zovretia. Po Arachniných rukách sa k Michaelovi začali pohybovať pavúky. Vyliezali jej rovno zo žíl. Tie sa dostávali Michaelovi cez hlavu na spánky a tam sa zaryli. Michael vykríkol tak, že to zobudilo celý dom. Adela sa strhla zo sna a zistila, že Michale nie je na svojom mieste. Hneď utekala dole schodiskom, rovno za krikom. Vletela do kuchyne a ostala nemo stáť nad tým pohľadom. Videla ako mal Michael všetky žily a tepny napnuté bolesťou a ten jeho krik zarývajúci sa do hlavy. Michael už prestával bojovať. Jeho ruky sa pustili pozdĺž tela a oči sa mu zatvárali. Arachne sa na Aďu pozrela a ona ostala stáť ako prikovaná. Arachnine zelené oči ju prikovali na to miesto kde stála. Pavúky sa vracali späť do Arachniných žíl a ona pustila Michaela. Jeho telo sa bezvládne zosunulo po chladničke a dopadlo na zem. Arachne si k nemu kľakla a prešla dlhým nechtom po jeho krku.
"Budeš môj..." zasyčala a kráčala k vchodovým dverám. Ešte raz sa pozrela na Adelu, dala si znova kapucňu, z pod ktorej svietili jedine jej oči a zmizla v tme noci. Adele sa podlomili kolená a spadla na zem. Zo zeme sa pozrela na Michaela, ktorý sa nehýbal. Priplazila sa k nemu a keď sa dotkla jeho ruky, pribehla aj Natália s Corinou.
"Bože čo sa tu stalo?" Pýtala sa zaskočená Corina, sadla si k Michaelovi. Položila mu na hruď svoje ruky, ktoré sa zafarbili domodra a začala ho liečiť.
"Ja neviem kto to bol." Vravela zachrípnuto Adela.
"Akoto, že nevieš?" Naťa jej pomáhala vstať.
"Neviem, nepoznala som ju. Nikdy som ju ani len nevidela." Pokračovala Adela a podišla k Michaelovi. Bol strašne bledý a celý sa triasol. Z rany na spánku mi vytekala čierna krv.
"Ju?" Zopakovala Natália. "Bola to žena?"
"Áno bola... ale naozaj neviem kto to bol..." trocha previnilo povedala Adela a vzala si Michaelovu ruku do tej svojej. "Bude v poriadku?"
"Ja neviem." Odpovedala jej Corina a ustarostene na svojho brata pozrela. "Pomôžte mi! Nemôžeme ho tu nechať ležať na tej studenej zemi." Všetky dievčatá sa postavili a vyzdvihli Michaela do výšky. Pomaly aj s ním kráčali hore na poschodie a znova ho položili do jeho postele. Adela ho prikryla a sadla si hneď vedľa neho...
Corina s Natáliou išli upratať kuchyňu.
"Kto to mohol byť keď sa Michael ani nebránil?" Opýtala sa Naťa Coriny.
"Musel ju asi poznať.... alebo bola veľmi silná. Sama si to neviem vysvetliť."
Čiernovlasý chlapec utekal temným lesom. Stále sa obzeral. Pravdepodobne ho niekto prenasledoval. Zastal pri jednom strome a chcel sa vydýchať. Oprel sa oň a keď zdvihol hlavu mal pred sebou svojho prenasledovateľa. Strašne sa preľakol a chcel znova utiecť, ale postava mu v tom zabránila. Chytila ho za ruku a praštila do protiľahlého stromu. Chlapec sa postavil, vystrašene pozrel na postavu a tá sa k nemu priblížila. Chlapec znova videl len zelené oči.
"Budeš môj..." zašepkala postava a položila chlapcovi ruky na čelo a z nich sa po celom jeho tele rozbehli pavúky, ktoré ho pohltili...
Michael sa s krikom strhol z nočnej mory. Adela si k nemu hneď sadla.
"Pšššt... to bude dobré. Neboj... už si v bezpečí." Michael sa vydýchaval v Adelinom náručí a vydesene pozeral pred seba. Do izby vošla Corina a v rukách mala tabletky, pohár pomarančového džúsu a studenú, mokrú utierku. Sadla si k Michaelovi na posteľ a zatlačila ho do ľahu.
"Odpočívaj braček." Dala mu tabletku s džúsom, ale Michael to odmietal vziať. Corina si povzdychla a položila mu na hlavu studený obklad. Celý bol rozpálený, ale triaslo s ním od zimy. Nevedel ani on sám čo to s ním je. Už tri dni stále dokola to isté. Tie isté nočné mory. Jedno nevedel nikto, že nebol sám kto tie nočné mory máva. Dokonca Adela s Naťou ich mávali tiež. Len trochu odlišné... videli sami seba, ako prebodnú Michaela a potom budú zavraždené.
Arachne sa rozhodla Michaela dostať za každú cenu. Preto začala ovládať tých, čo sú s Michaelom najčastejšie, a čo sú mu najbližšie. Adela stále odolávala. Bola pri Michaelovi a starala sa o neho. Predsa ho milovala, teda odmietala niečo také, ako mu ublížiť. Naťa k nemu cítila len priateľstvo, ale nikdy by si nepripustila, že by ju niekto ovládal a potom...
Zazvonil zvonček. Naťa zbehla schodiskom a otvorila dvere. Na jej prekvapenie tam stála Nika, Adelina sestra. Bez pozvania vošla a obrátila sa na Naťu.
"Ešte koľko mám rodičom klamať, že Adela je u teba? Kde vlastne už toľko dní je?" Naťa na ňu prekvapene pozerala.
"Ona je s Michaelom." Odpovedala jej potichu.
"Aha no.. vlastne preto som tu prišla."
"Nechápem..." zamračila sa Natália a viedla Niku hore schodmi. Na druhom poschodí vystúpila na rebrík a tak sa dostali do podkrovia. Celá miestnosť bola mierne osvietená horiacimi sviečkami. Nika sa poprezerala. Bolo tu veľa starých vecí, rôzne fotky a sušené bylinky. Sadli si na malé vankúšiky na zemi a Naťa sa nadýchla, aby niečo povedala. Nika jej ale skočila hneď do reči.
"Čo si myslíš, že robíš? Už sa uvedom a priznaj si, že nie si až taká silná! Ovláda ťa Arachne!" Vykríkla po nej Nika len tak z nenazdajky.
"Nie si prvá, čo mi to vraví. Ale ja vám na to neskočím. Nie som až taká blbá, aby som sa nechala niekým ovládať!" Začala jej oponovať Naťa.
"Myslíš? A vieš to, že máš zabiť Michaela?" Usmiala sa Nika.
"Áno..." odpovedala jej a Nike skoro zabehlo.
"Čože?!"
"Je to správne!" Dopovedala Naťa.
"Čože?!" Zopakovala otázku neveriacky Nika. Nemohla uveriť vlastným ušiam.
"Michael je pre nás všetkých nebezpečný, nezabúdaj, že ťa skoro zabil!" Vravela pokojne Naťa.
"Zabiť.. nie je nikdy správne... zabiť... je zločin! A je jedno, či on je nebezpečný alebo nie! To si uvedom! Má rodinu!" Povedala jej naštvane Nikola.
"No a? On zabíjal! A tebe môže byť jedno čo s ním bude. Predsa ho nepoznáš a dokonca ho vôbec nemáš rada."
"Na to nezáleží! Záleží na tom, že je to tiež živý tvor, že má city... dokonca teba miluje..."
"To je mne jedno!" Skočila jej do reči Naťa.
"To nie je jedno, znamená to, že cíti a preto by nikdy nezabil niekoho, koho má rád. A ty Michaela máš rada. Ale takto sa staneš vrahyňou! Nikomu to nepomôže, že ho zabiješ a nepomôžeš ani sebe. Aké by bolo tebe keby ti zabili rodinu? Tvojho otca, aj keď nie je vlastný! Máš ho rada! A tvoja mama, sestra...? A čo tvoj brat? Nechala by si ho zomrieť? Toho, kto by ho zabil by si nenávidela celým srdcom. A taká budeš ty. Zabiješ toho, ktorý má sestry, ktorého miluje moja sestra! Alebo... akoby bolo tvojej rodine keby zabili teba? Tvojho bračeka by si tu nechala samého? Akoby mu bolo bez teba? Bez teba? Nikdy by si mu nemohla pomôcť. A Michael sa stará o svoju rodinu... veľmi dobre." Vravela Nika Nati do duše. Naťa skláňala hlavu a sama cítila, ako sa jej po tvári začínajú kotúľať slzy. Nika ju týmito slovami týrala, ale ona to musí spraviť. Cíti, že je to správne...
"Nemáš právo im ho zobrať len preto, že ti to niekto prikázal..." dokončila svoje Nika a postavila sa k odchodu. Pozrela na Naťu, ktorá nič nevidela. "...vrahyňa.." povedala ešte a zliezla rebríkom dole a potom vybehla naštvaná z domu. Vietor jej rozfúkal vlasy a hneď za tým jej ich namočil prudký dážď. Začala strašná búrka, ale Nika nemohla vidieť ako sa potom Naťa zúfalo rozplakala. Chytila sa za hlavu a snažila sa z nej vyhnať tie hlasy, čo ju celé tri dni mučili...
Naťa si dala ruky dole z hlavy a usmiala sa. Bola rozhodnutá. Dnes Michaela zabije!
Arachne sa postavila zo svojho trónu a zhromaždila okolo seba svojich pavúčích potomkov. Sama pre seba sa zasmiala. Mala vyhraté... Dva metre pred ňou sa za sprievodu čiernej clony objavila Naťa oblečená v čiernych šatách. Vražedne sa na Arachne usmiala. Obe sa premiestnili do veľkej sály v dome rodiny Maiden. Pavúci obsadili všetky steny v dome. Michael spal v svojej izbe, ale zacítil Arachninu a Natáliinu prítomnosť tak sa hneď zobudil. Adela znova spala na gauči. Michael si obliekol tričko a vyšiel z izby. Vzal kľuč a za sebou aj zamkol, aby bola Adela v bezpečí. Dal si kľúčik do kapsy a rozbehol sa do domu. Všade videl len pavúkov. Zabarikádovali všetky výhody a aj okná v celom dome bola tma. Vybral si zapaľovač z kapsy a posvietil si ním, keďže nechcel upútať pozornosť veľkým svetlom. Pomaly kráčal chodbami, až započul hlasy z Corininej izby. Bez rozmýšľania tam vrazil a bol pripravený na útok. Corina sa preľakla. Josua, Michaelov nevlastný brat sa hneď rozbehol za Michaela a zavrel dvere.
"Čo to tu je?" Opýtal sa Michael.
"Je tu Arachne. Tak sa pripravujeme na súboj, ale ty sa musíš ukryť!" Odpovedal mu Josua a pripevňoval si na zápästia malé dýky.
"No ja tu len tak neostanem! Chce predsa mňa... ako zbraň..." povedal Michael a prstom stále prechádzal cez plamienok ohňa.
"To vieš ako?" Zarazila sa Corina.
"Vždy to tak chcela. Prečo by teraz zmenila názor?" Pozrel sa na Corinu Corina videla ako sa v Michaelovi v očiach odráža svetielko ohňa.
"O to lepší dôvod, aby si tu ostal. Si slabý, nemôžeš takto za žiadnu cenu bojovať!" Povedal mu Josua prísne.
"Ty čo si myslíš že si..." poznamenal Michael až moc pokojným hlasom, že to oboch zaskočilo. Josua ale nemal šancu mu na to odpovedať. Do izby vošla Mína, jedna z Michaelových dcér.
"Všetci sú pripravený, môžeme ísť." Povedala a pozrela na svojho otca. "A ty si bež ľahnúť!" Prikázala mu a odišla z izby.
"Vy si naozaj myslíte, že tu budete pripravovať boj a ja, ten čo to celé zavinil tu budem len tak sedieť?" Povedal Michael a znova dal zapaľovač do kapsy.
"Nie braček... ale ak to nespravíš, priviažem ťa tu!" Usmial sa na neho Josua.
"Na to zabudni!" Zasyčal Michael. Nestihol ani nič dopovedať a už pocítil Josuovu spútavaniu techniku neviditeľných povrazov. "Ty hajzel!"
"Počkaj nás tu bráško..." usmial sa Josua a s ustarosteným výrazom zavrel dvere. Zamknúť sa ich neobťažoval. Lebo ak by sa z tých povrazov náhodou Michael dostal, dvere by neboli pre neho potom žiadny problém. Bol by to problém pre Josuu lebo by musel kúpiť nové...
Rýchlim krokom prešli až k dverám veľkej sály. Bolo ich málo. Ale boli silný. Josua bol v predu a otvoril pozlátené dvere, z ktorých vyleteli samé pavúky. Nikto sa ich ani nezľakol. Prešli popri nich a v strede sály sa na nich otočila Arachne s jej dvoma sestrami a Natáliou. Corina sa zarazila.
"Ty čo tu robíš?" Opýtala sa a zhrozene na ňu pozerala. Natália sa usmiala a nechala a obklopovať pavúkmi.
"Kde je Michael... prišli sme si po neho." Opýtala sa usmievavo Arachne.
"Jeho dostanete len cez naše mŕtvoly." Vykríkol Josua.
"Tak to sa mi páči." Usmiala sa Maya, Arachnina sestra a prehodila si svoje blonďavé vlasy cez plece. Boj teda môže začať!
Maya a Aya sa rozbehli ako prvé. Svojimi dlhými zbraňami zaútočili na Seirei a Mínu. Obe sa najskôr útokom vyhli. Spoločne vybehli po stene, vo vzduchu urobili premet a nežne dopadli na zem. Usmiali sa na seba a potom spoza šiat vytiahli červené katany. Zaútočili na Ayu a Mayu spoločne. Všetky ich zbrane sa stretli a medzi nimi sa vytvorili drobné iskričky. Mína Mayu kopla a Maya vyletela do vzduchu. V ňom sa ale otočila a zapriahla sa na Mínu svojou zbraňou. Mína preskočila na druhú stranu sály a tak sa vyhla útoku. Medzi Ayou a Seirei panoval tvrdý boj z blízka. Aya sa otočila na mieste a zasiahla Seirei rameno, z ktorého vystriekla čerstvá krv. Aya sa usmiala...
Corina s Josuom sa rozbehli zasa na Arachne a Natáliu. Rozdelili sa tak, že Corina pôjde po Nati a Josua zaútočí na Arachne. Ale ako sa Josua k Arachne dostal, všimol si za ňou tieň. Zaostril a vyšiel odtiaľ chlapec.
"Aidou..." zašepkal Josua a hneď preletel celou sálou, až ho zastavila stena. Seirei sa vydesene obzrela a svojou nepozornosťou spôsobila to, že ju Aya prebodla. Výkrik Seirei Josuu hneď prebral.
"Dobrý synček..." usmial sa Arachne a pohladila chlapca pred sebou po hlave. Corina sa otočila a zaútočila na Aidova, ten ale zmizol a objavil sa pred Josuom. Zdvihol ho zo zeme a praštil znova do steny. Corina poplašene pozrela na obrovský dieru v stene, čo po Josuovi ostala. Obzrela sa a spravila ručnú pečať. Zelené liany sa ťahali k Arachninym nohám, ale jej pavúky ju hneď obklopili a zasiahlo to ich. Tie sa stratili a nahradili ich nové. Corina sa beznádejne zamračila. Arachne sa k nej otočila a usmiala sa.
"Ty proti mne nemáš šancu." Povedala posmešne a vyzdvihla ruky. Okolo Coriny sa zhromaždilo tisícka pavúkov a začali po nej liezť. Corina cítila, ako sa ich maličké zúbky do nej zarývajú a vpúšťajú do nej svoj jed. Corina hneď strácala vedomie a padala k zemi. Jedného si ale ešte všimla. Naťa nestála na svojom mieste.
"Michael..." zašepkala Corina a upadla do bezvedomia.
Michael sedel zviazaný na zemi a pozeral do tmavého okna. Škrípal zubami od zlosti. Bol neschopný a musí byť ochraňovaný vlastnou rodinou! Pozrel do zeme a zrazu niečo započul. Bolo to ako vírenie sa hmyzu. Pohľadom zamieril na protiľahlú stenu a na dieru, ktorá sa v nej vytvárala. Pavúky ustúpili a z nich sa vytvárala postava.
"Naťa?" Usmial sa Michael, ale úsmev mu zmizol, keď videl jej oči. Boli čierne. "To nie.." rýchlo sa postavil a chcel utiecť, ale bol pripútaný a bolo pre neho veľmi ťažké sa len postaviť. Naťa k nemu podišla a praštila ho do steny. Michael bolesťou sykol. Cítil sa tak slabý. Celé telo ho bolelo.
"Bojuj..." prikázala mu Natália.
"Nie..." zašepkal Michael. Naťa k nemu prišla a čiernou mágiu vytvoreným nožom prerezala neviditeľné vlákna čo mu pútali ruky. Michael sa postavil zo zeme rovno pre Natáliu.
"Bojuj!" Zakričala.
"Nie..." znova tak jemne jej odpovedal. Vlasy mu zakrývali oči. Natália mu vrazila facku, ale Michael sa ani nepohol z miesta, ani sa na ňu nepozrel.
"Ja ťa donútim!" Povedala s úsmevom na perách a Michaelovi vrazila takú ranu, že preletel cez všetky steny až sa zastavil na šachovnicovej dlážke veľkého sálu a Arachne sa spokojne usmiala. Michael svojim telom rozotrel Seireinu krv, ležiacu nehybne na zemi blízko neho.
Na veľký hluk sa zobudila aj Adela. Pozrela na Michaelovu posteľ a keď ho tam nevidela strašne sa preľakla. Utekala k dverám a chytila kľučky. Vôbec s ňou nemohla pohnúť. Bolo zamknuté. Zúrivo začala búchať na dvere. Do očí sa jej hrnuli slzy.
"Michael!!!" Kričala, ale odpovede sa nedočkala.
"Michael!" Zakričal Josua a snažil sa k svojmu bratovi dostať, ale Aidov ho chytil za tričko a celou silou hodil znova do steny. V nej ostávali už len krvavé praskliny. Corina sa pomaly preberala. Cítila, ako jed v nej prúdi a cítila ako jej berie silu. Urobila ďalšiu pečať a začala samú seba liečiť. Pomaly sa stavala, ale zacítila niečiu ruku na jej vlasoch. Arachne ju zdrapila a vyzdvihla do výšky. Arachne aj s Corinou vzletela.
"Pozeraj sa ako tvoj braček umiera." Povedala pobavene Arachne a pevne držala Corinu, ktorá sa chcela dostať z jej zovretia...
Cez diery v stenách prišla do miestnosti aj Natália. Podišla až k Michaelovi a kľakla si k nemu.
"Miluješ ma...?" Opýtala sa ho a prstom mu prešla po zakrvavenom čele. Michael sa dotkol jej ruky a slabo prikývol, to Naťu rozosmialo. Kopla Michaela do brucha a Michael nemo vykríkol.
"Nieee..." kričala Corina. Michael si pridržiaval brucho a postavil sa na rovné nohy. Utrel si krv čo mu vytekala z úst a zaslzenými očami pozrel na Natáliu pohltenú tmou.
"To nie si ty." Povedal strašne potichu.
"Nie Miško... toto som pravá ja." Zasmiala sa Natália a znova zasadila Michaelovi ranu do brucha.
"Veď prestaň Naťa! T y taká nie si!" Kričala Corina a kopala vo vzduchu. Naťa sa pozrela na Corinu a potom na Michaela stojaceho pre ňou. Michael videl, že to už nie je ona. Nabral všetky svoje sily a rozbehol sa oproti stene. Vybehol na ňu, vzal si meč, ktorý bol na nej pripevnený a zoskočil na zem. Naťa sa ne neho usmiala.
"Až teraz to bude zábava." Povedala a zaútočila na Michaela. Hneď prvý útok odrazil a zaútočil zasa on na ňu, ale nie s úmyslom jej ublížiť. Všetci v sále, ktorý boli pri vedomí sledovali tento boj. Vyzeralo to dosť vyrovnane, ale len Michael vedel, že to vyrovnané nie je...
Hnedovlasý chlapec bežal po chodbách tmavého domu. Myslel si, že zablúdil. Vôbec sa tam nevedel vyznať a tak sa chcel dostať do veľkej sály. Zrazu započul nejaký krik. Myslel si, že už išiel správne, ale dobehol len k obyčajným dreveným dverám, za ktorými bolo počuť hlas jeho kamarátky.
"Aďa?" Zakričal.
"Tomáš! Pomôž mi! Potrebujem sa odtiaľto dostať! Michael je v nebezpečenstve!"
"Ale ako ti mám pomôcť?" Opýtal sa zúfalo. Poobzeral sa, ale nevidel nič, čo by mu mohlo pomôcť. Prstami prešiel po dreve na dverách. Zavrel oči a usmial sa. Nemo otváral ústa a vravel nejaké cudzojazyčné slová. Z jeho prstov začala unikať čierna niť, ktorá sa dostávala do každej čiastočky dverí. Po chvíľke oči otvoril a cúvol.
"Choď od tých dverí ďalej!" Prikázal Adele a ona tak spravila. Čoskoro dvere začali praskať a keď Tomáš spojil ruky sa rozleteli na márne kúsky. Sám pre seba sa usmial.
"Si dobrý..." pochválila ho Adela a spolu s ním sa rozbehli smerom do veľkej sály. Prešli tmavou uličkou, až uvideli červené svetlo...
Naťa odrazila Michaelov útok.
"Si nemožný!" Povedala otrávene.
"To ja viem." Povedal smutne Michael. "Ale teraz to z tebou ukončím!" Corina sa zamračila.
"Čože...?" Zašepkala. To by predsa nespravil. Však ju miluje. Michael sa usmial a zaútočil priamo na Naťu. Ako sa k nej priblížil svoj meč schválne uhol a on sám sa nabodol na Natinu katanu. Corina vykríkla a všetci ostali len nemo pozerať. Michaelove zaslzené oči sa pozerali do tých Natáliiných. Z rúk mu vypadol meč a z kútiku úst sa mu pustil pramienok krvi, keď chcel povedať svoje posledné slová
"Milujem ťa..." hlesol a padol mŕtvi k zemi, spolu z mečom v jeho hrudi. Naťa zhrozene k nemu kľakla. Tak to malo byť, nie? Je to správne... tak prečo ju to tak strašne bolí? Aj Nati sa pustili slzy z očí. Pozerala na bieleho Michaela a rozplakala sa.
"Takto to nemalo byť!" Povedala plačlivo a vytiahla z neho svoju katanu. Objala jeho bezvládne telo a začala kričať od bolesti, čo ju z vnútra zožierala. Josua ohromene pozeral na to, čo sa stalo. Aidov sa premiestnil k svojej matke a spolu s Ayou a Mayou zmizli za sprievodu Arachnineho smiechu. Corina dopadla na zem a hneď sa za svojim bratom rozbehla.
"Ty idiot!" Kričala po ňom. Odstrčila plákajúcu Naťu a snažila sa ho hneď vyliečiť, ale nič nepomáhalo. Strašne sa rozplakala, ale jeho brata nemohla už oživiť. Bol mŕtvy tak, ako to chcela Arachne...
Tomáš s Adelou vleteli do sály a poobzerali sa. Tomáš hneď pribehol k plačúcej Natálii. Toto bola jeho láska. Objal ju a utešoval, ale aj tak jej to nepomohlo. Jedine to, že má Tomáša pri sebe, a že aspoň on ju nebude odsudzovať. Lebo odsúdila aj samu seba. Keď Adela videla Michaela ležiaceho v kaluži krvi, dostala záchvat hnevu.
"Mišo!" Vykríkla a hneď k nemu pribehla...
Všetci boli stále na rovnakom mieste celé hodiny. Nevedeli sa odtiaľ pohnúť... Adela plakala celý čas na Michaelovom tele, kým ho nevzali od nej preč. A Tomáš hladil Naťu po vlascoch, kolísal sa s ňou v náručí pokiaľ mu v nej nezaspala... Všetci bez slova opustili sál. Michaelove mŕtve telo položili do jednej z miestností a zamkli. Adelu uložila Corina po tom, čo jej dala lieky na upokojenie a spánok a Tomáš si uložil Natáliu vedľa seba a strážil ju, pokiaľ sa neprebudila...
arachne
leila
peta
mina
michael
nata
nika
ada
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 ada ada | 5. dubna 2010 v 19:36 | Reagovat

strasne sa mi to paci ale nevedela som z toho teda dost ale uz to viem a nieco som si pospajala doseba a pochopila som preco ma mina neznasa.

2 Tomas Tomas | 5. dubna 2010 v 20:37 | Reagovat

Chyba ti tu podstatna vec... ja =D

3 vampire-natalia vampire-natalia | 6. dubna 2010 v 0:44 | Reagovat

no sak jasne dam ta tam v pokracovani budes aj ty neboj sa:D:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama